Aj na planéte ako Merkúr môže existovať život: Nový objav nám ukazuje, čo všetko môžu organizmy zniesť
Výskumníci v novej štúdii analyzovali špecifické regióny na planéte, ktoré sa podobajú na najnehostinnejšie miesta Zeme.
Výskumníci z Planetary Science Institute odhalili na Merkúre potenciálne stopy soľných ľadovcoch. Autori štúdie tvrdia, že to otvára novú sféru v oblasti astrobiológie, pretože tieto prostredia sa podobajú na extrémne prostredia Zeme, no nachádzajú sa na najbližšej planéte pi Slnku.
Nový nález soľných ľadovcov sa skvele dopĺňa s objavom dusíkových ľadovcov na Plute. Výskumníci teda naznačujú, že proces tvorby ľadovcov sa môže objavovať naprieč širokým spektrom rôznych prostredí, od tých najhorúcejších svetov až po najchladnejšie objekty Slnečnej sústavy.
“Tieto oblasti sú mimoriadne dôležité, pretože predstavujú regióny bohaté na prchavé látky naprieč niekoľkými rôznymi typmi planetárnych prostredí,” vysvetlil vedúci štúdie, Alexis Rodriguez.
Ľadovce na Merkúre sa líšia od štruktúr, ktoré môžeme nájsť na Zemi. Vznikli však z hlboko pochovaných vrstiev bohatých na prchavé látky. Tieto vrstvy sa s najväčšou pravdepodobnosťou odkryli po náraze asteroidu. Modely zároveň naznačujú, že ľadovce na Merkúre vznikli prúdením soli a po vzniku si dokázali ponechať prchavé látky viac ako miliardu rokov.
Špecifické soľné zlúčeniny dokážu vytvoriť špecifické podmienky. V nich dokážu prežiť len tie organizmy, špecificky prispôsobené na život v tých najnehostinnejších podmienkach našej Zeme. Príkladom môže byť vyprahnutá púšť Atacama v Čile. V kontexte planéty Merkúr výskumníci uvažujú o tom, že niektoré regióny pod povrchom planéty by mohli byť o niečo viac obývateľnejšie ako nehostinný povrch prvej planéty.
Nový druh obývateľnej zóny
Vedci zároveň uvažujú o forme obývateľnej zóny, ktorá by závisela od hĺbky, nie od vzdialenosti planéty od hviezdy. V astronomickom kontexte sa pod obývateľnou zónou označuje región, ktorý je v dostatočnej vzdialenosti od hviezdy na to, aby mohla na jeho povrchu existovať voda. Nový typ “hĺbkovej obývateľnej zóny” znamená, že v určitej hĺbke pod povrchom planéty môžu existovať vhodné podmienky pre existenciu vody a potenciálne aj života.
Neprehliadnite
“Objav soľných ľadovcov Merkúra je prelomovým. Vďaka nemu môžeme uvažovať o nových environmentálnych parametroch, ktoré by umožnili existenciu života na planéte. Zároveň môžeme začať uvažovať, či by mohli byť obývateľné aj planéty podobné Merkúru,” tvrdí Rodriguez.
Výskum ďalej hovorí o obrovskej štruktúre, ktorá mohla vzniknúť kolapsom prechodnej horúcej atmosféry, ktorú mal Merkúr krátko po jeho vzniku. Predpokladá sa, že planéta mohla o svoju atmosféru prísť vďaka dlhým nociam, kedy časť povrchu planéty nebola vystavená spaľujúcemu žiareniu Slnka.
Výskumníci naznačujú, že pod povrchom Merkúra sa mohla nachádzať voda, v ktorej sa rozpúšťali a usadzovali soli. Táto voda sa dostala na povrch cez vulkanické procesy. Na krátku dobu mohla vytvoriť veľmi plytké jazierka tekutej alebo superkritickej vody. Superkritická voda predstavuje hustú a mimoriadne slanú paru.
Väčšina vody nakoniec unikla do vesmíru a časť ostala uväznená v hydratovaných mineráloch v planetárnej kôre. Tieto procesy by vytvorili vrstvu, ktorej by dominovali soli a íl. Nakoniec by sa z tejto vrstvy vytvorili hrubé usadeniny.
Komentáre