Sonda zachytila prelet Merkúru pred Slnkom: Vyzerá to, akoby sa „ošuchla“ o našu hviezdu!
Misia Solar Orbiter zachytila prechod planéty Merkúr popred obrovské Slnko.
Planéta Merkúr je prvou planétou Slnečnej sústavy a to znamená, že sa nachádza najbližšie k nášmu Slnku. Najbližšiu hviezdu momentálne sleduje niekoľko vesmírnych observatórií a 3. januára sa podarilo jednému z nich, misii Solar Orbiter, zachytiť niečo pozoruhodné.
Na zábere nižšie si môžete všimnúť drobnú čiernu bodku, ktorá sa presúva pred obrovskou oranžovou guľou – našim Slnkom. Tou čiernou bodkou je planéta Merkúr, ktorá si spokojne ide po svojej obežnej dráhe. Popri planéte si môžete v hornej časti videa všimnúť aj niekoľko solárnych škvŕn, z ktorých môžu vznikať erupcie, informuje Európska vesmírna agentúra.
Pohyb planéty Merkúr zaznamenalo niekoľko vedeckých prístrojov na palube observatória Solar Orbiter. Prvým bol prístroj Extreme Ultraviolet Imager, ktorý študuje ultrafialové spektrum žiarenia hviezdy. Tento prístroj ukazuje Merkúr v momente, keď bolo možné vidieť jeho siluetu vyjsť z gigantického solárneho disku.
Prvá planéta sústavy je v porovnaní so Zemou o tretinu menšia. Niet sa čo čudovať tomu, že oproti gigantickej hviezde vyzerá naozaj drobne. Solar Orbiter je misiou, ktorá odštartovala v roku 2020 a je spoločným projektom americkej a európskej vesmírnej agentúry. Táto misia skúma Slnko spolu so sondou Parker Solar Probe, ktorá je najbližším objektom pri Slnku.
„Tieto pozorovania nezachytávajú len Merkúr prechádzajúci popred Slnko. Planétu môžeme vidieť prechádzať cez rôzne časti solárnej atmosféry,“ vyjadril sa Miho Janiver, ktorý sa na pozorovaniach podieľal.
Ak by ste nevedeli, tak Merkúr obehne Slnko len za 88 dní pri priemernej rýchlosti 170 505 kilometrov za hodinu. Povrchové teploty Merkúra sú extrémne horúce aj studené. Pretože planéta obieha tak blízko Slnka. Denné teploty môžu dosiahnuť až 430 °C. Bez atmosféry, ktorá by udržala toto teplo v noci, môžu teploty klesnúť až na -180 °C. Ak by vás to zaujímalo, tak perihélium Merkúru k Slnku je približne 46 027 238 kilometrov.
Neprehliadnite
Jedinečné pozorovanie
Ďalším nástrojom bol SPICE (pozn. redakcie: Spectral Imaging of the Coronal Environment), ktorý rozdelil svetlo Slnka na jednotlivé farby a tým umožnil vedcom izolovať svetlo z odlišných atómov v nižšej časti atmosféry.
Keď planéta prejde popred hviezdu, astronómovia hovoria o tranzite. Tranzity v minulosti mimoriadne dôležité a slúžili na pochopenie rozlohy Slnečnej sústavy. Ak sa tranzity pozorujú z odlišných miest na zemeguli, pozorovatelia vidia tranzit v odlišnú dobu. S presnými časovými údajmi môžu použiť trigonometriu na to, aby vypočítali vzdialenosť Slnka od Zeme.
Tranzity sa využívajú aj v modernej astronómii. Vedci vďaka nim objavujú planéty za hranicami našej Slnečnej sústavy. Keď exoplanéta prejde popred domovskú hviezdu, jej svetlo sa o niečo stmaví. Tento drobný skok v jasnosti zachytia vesmírne teleskopy a tie vedcom povedia, že by sa mohla v sústave nachádzať planéta. Ak sa tranzit opakuje s pravidelnosťou, astronómovia vedia, že hviezda má okolo seba objekt na obežnej dráhe.
Na základe opakovaných tranzitov môžu vedci vypočítať veľkosť konkrétnej exoplanéty a aj jej obežnú dráhu.
Sledovanie tranzitu Merkúru síce veľa vedeckých poznatkov neprinieslo, no pre misiu Solar Orbiter išlo o jedinečnú príležitosť ako kalibrovať vedecké prístroje. Už v júni tohto roku sa opäť dostane bližšie k Merkúru aj misia BepiColombo.
Komentáre