Trpieť budú miliardy ľudí, varujú vedci: Súčasné opatrenia v boji proti klimatickým zmenám sú nedostatočné
Autori novej štúdie vysvetľujú, čo sa bude diať, ak ľudstvo bude pokračovať súčasným smerom. Máme šancu zmierniť dopady globálneho otepľovania?
Globálne otepľovanie sa v posledných rokoch stalo problémom, ktorý už nemožno ďalej odkladať. Svetoví lídri v danej oblasti apelujú na krajiny aby začali konať, no náš prístup k problému nie je ani zďaleka taký, aký by mal byť. Autori štúdie vo svojej práci varujú, že ak sa nič nezmení, do roku 2100 bude pre vysoké teploty trpieť až pätina globálnej populácie.
Dôležitým dokumentom v oblasti globálneho otepľovania je takzvaná Parížska dohoda, čo je záväzok krajín držať globálne otepľovanie pod 2 stupňami Celzia v porovnaní s teplotami pred priemyselnou revolúciou. Súčasné opatrenia alebo skôr ich nedostatok, povedú do konca storočia k otepleniu o 2,7 °C.
Výskumníci z University of Exeter tvrdia, že už dnes približne 60-miliónov rokov trpí kvôli nebezpečným teplotám v priemere od 29 °C alebo viac. Do konca storočia sa toto číslo zvýši na dve miliardy ľudí, ak otepľovanie dosiahne hodnotu 2,7 °C. Ak by sa nám nejakým spôsobom podarilo udržať otepľovanie pod 1,5 °C, nebezpečným teplotám by bolo vystavených len 5% svetovej populácie.
„Obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C by zachránilo miliardy pred nebezpečne horúcou klímou,..“, prízvukujú výskumníci.
Samozrejme toto je len predpokladaný scenár. Vedci majú na stole aj horšie varianty. Dnes hrozí, že ľudstvo presiahne aj hranicu 2,7 °C a v budúcnosti by sa globálne teploty mohli zdvihnúť až o 3,6 alebo 4,4 °C. V tomto prípade autori štúdie hovoria o existenčnom riziku.
„Boj s globálnym otepľovaním sa často popisuje z finančného hľadiska, no v našej práci dávame do popredia obrovský dopad na človeka, ak sa nám klimatickú krízu nepodarí vyriešiť,“ tvrdí profesor Tim Lenton, jeden z autorov štúdie.
Lenton vysvetlil, že každé zdvihnutie teploty o 0,1 stupňa Celzia znamená ďalších 140-miliónov ľudí ohrozených nebezpečnými teplotami.
Neprehliadnite
Zachránenie situácie
Historicky najväčšia populačná hustota existovala na miestach kde sa teploty v priemere pohybujú okolo 13 °C. Nasledujú miesta s priemernou teplotou 27 °C, hlavne krajiny južnej Ázie. Plodiny a dobytok nasledujú podobný vzorec. Výskumníci preto častokrát hovoria o ideálnej teplotnej škále pre ľudí.
„Úmrtnosť sa zvyšuje pri vyšších aj nižších teplotách, čo podporuje myšlienku ľudského „výklenku“.“, hovoria výskumníci.
Dnes len 1% globálnej populácie žije na miestach s nebezpečnými teplotami, čo je síce málo, no globálne otepľovanie už 9% populácie posunulo za hranicu ideálnych teplôt pre človeka.
„Väčšina ľudí žila v oblastiach s priemernou teplotou 13 °C, no dnes sa nachádzajú medzi dvoma vrcholmi. Nemôžeme povedať že by boli vystavení rizikovým teplotám, no ich prostredie je teplejšie a suchšie. Aj z histórie vieme, že podobné teplé a suché prostredia nepodporovali až tak hustú populáciu,“ hovorí profesor Chi Xu, spoluautor štúdie.
Rizikové teploty so sebou nesú riziko predčasného úmrtia, nižšej produktivity, kognitívneho výkonu, problémov s učením, tehotenstvom a nižšou úrodou. Nesmieme však zabúdať na to, že pri podobných problematických situáciách sa zvyšuje riziko vzniku konfliktov a šírenie infekčných chorôb. Niektoré chladné oblasti sa možno stanú o čosi obývateľnejšie, no najväčší populačný rast autori štúdie predpokladajú na obzvlášť ohrozených miestach, napríklad v Indii a Nigérii.
Ak sa Zem oteplí o 2,7 stupňov Celzia, niektoré krajiny sa stanú pre ľudí nebezpečné kvôli extrémnym teplotám. Medzi tieto krajiny patrí napríklad Burkina Faso a Mali.
Autori vo svojej práci neprinášajú pekný pohľad do budúcnosti. Prízvukujú však, že najhorším scenárom sa môžeme vyhnúť ak rapídne znížime produkciu skleníkových plynov. Už dnes môžeme pozorovať výskyt nebezpečne vysokých teplôt a ak sa nič nezmení, situácia sa v budúcnosti bude len zhoršovať.
Komentáre