8-tisíc ročná kostra dieťaťa ukazuje zvláštne praktiky našich predkov: Objav je prvým svojho druhu
Vedci z Austrálskej univerzity odhalili prvú kostru dieťaťa z obdobia holocénu. Čo im prezradila?
Na ostrove Alor, ktorý leží v Indonézii, archeológovia z Australian National University objavili detský hrob datujúci sa až 8-tisíc rokov do minulosti. Toto jedinečné miesto pochádza z obdobia holocénu a radí sa medzi prvé objavy svojho druhu. Vedcom približuje vtedajšie pohrebné praktiky.
Pochované dieťa mohlo byť v čase smrti staré od štyroch až do ôsmich rokov. Predpokladá sa, že počas pohrebu prebiehala nejaká ceremónia. Výskumníci totiž objavili na lícach a čele zosnulého dieťaťa stopy okrového pigmentu. Okrovo zafarbený kameň sa nachádzal pod hlavou dieťaťa.
„Pohreb dieťaťa je mimoriadne vzácny a nedávny nález je jediný, ktorý pochádza z doby holocénu,“ vysvetľuje jeden z autorov štúdie, doktor Samper Carro.
Väčšina podobných objavov nie je staršia ako 3-tisíc rokov, vysvetľujú autori vedeckej práce. Od tohto obdobia našli viacero detských hrobov a dokázali z nich zistiť, aké praktiky používali naši predkovia. Obdobie holocénu však ostávalo zahalené rúškom tajomstva. Nový objav síce nerieši celú záhadu, no archeológom priniesol jedinečný pohľad na praktiky počas tohto obdobia. Objavený detský hrob naznačuje, že dieťaťu odobrali stehennú a ramennú kosť, pričom tie možno pochovali inde.
Odobraté kosti sa radia k tým dlhším kostiam v ľudskom tele. Podobné praktiky vedci pozorovali pri niekoľkých pohreboch, no toto je prvýkrát, čo si niečo podobné všimli aj pri dieťati.
„Netušíme, prečo sa odoberali dlhé kosti, no s najväčšou pravdepodobnosťou ide o akýsi zvyk, odzrkadľujúci presvedčenia domorodých obyvateľov,“ rozmýšľa Carro.
Pohrebné praktiky
Vek dieťaťa odhadli výskumníci podľa chrupu na šesť až osem rokov, no kostra vyzerala, akoby patrila štyri až päť ročnému dieťaťu. Vedci vykonajú ďalšie výskumy, ktoré sa pokúsia zistiť, či za mladšiu kostru môžu špecifické stravovacie návyky alebo prostredie, v akom dieťa žilo.
Neprehliadnite
Vedci na ostrove Alor nie sú prvýkrát. Už v minulosti sa im podarilo objaviť niekoľko hrobov, no vo všetkých prípadoch išlo o dospelé osoby. Aj tie však boli o niečo menšie, než sa predpokladalo. Vedci uvažujú, že táto populácia sa živila prevažne morskou stravou. Zároveň naznačujú, že príjem proteínov len z jedného zdroja môže vyvolať známky podvýživy a teda aj ovplyvniť rast. Živiť sa však mohli aj inou potravou, napríklad hľuzami.
Vedci vo svojom výskume aj naďalej pokračujú. Posnažia sa nájsť ďalšie detské hroby z obdobia holocénu. Hlavným cieľom ich výskumu však aj naďalej ostáva vytvorenie chronológie pohrebných praktík, od 12 až po 7-tisíc rokov do minulosti. Momentálne neexistuje veľa informácií o tom, ako v tomto časovom rozmedzí naši predkovia pochovávali zosnulých. Vedcov fascinujú najmä rôzne pohrebné rituály, ktoré mohli dávne populácie praktizovať.
Komentáre