300-tisíc rokov starý oštep ukazuje, že raní ľudia boli odborníkmi na drevo, vyrábali z neho zbrane
Výskumníci približujú, čo všetko išlo do výroby 300-tisíc rokov starého oštepu. Znalosti našich predkov ich zaskočili.
Dnes už majú vedci pomerne dobrú predstavu o tom, že naši predkovia boli vynikajúcimi lovcami. Neandertálci si častokrát trúfli aj na oveľa väčšie zvieratá, napríklad mamuty, ale aj ďalšie. Výskumníci z University of Reading vo svojej novej práci na základe 300-tisíc rokov starej zbrane dokazujú, že naši predkovia dokázali aj majstrovsky pracovať s drevom.
Pred tridsiatimi rokmi našli veci neďaleko nemeckého mesta Schöningen oštep, ktorý bol zabrúsený na oboch koncoch. Na tejto zbrani bolo vidieť ako ju naši predkovia starostlivo opracovali, než ju použili na lov. Autori výskumu tvrdia, že tento artefakt je dôkazom, že metódy spracovania dreva mali naši predkovia oveľa vyvinutejšie a sofistikovanejšie, než sa predpokladalo.
Unearthed: Early Humans as Woodworking Masters
A 300,000 year-old hunting stick found in Schöningen, Germany, showcases early humans' woodworking skills! State-of-the-art analysis by @UniRdg_Arch reveals meticulous crafting – for deadly precision. https://t.co/FspRRcZWtB pic.twitter.com/XGVArwK1cQ
— Uni of Reading (@UniofReading) July 20, 2023
Objavený oštep bol pomerne ľahký a predpokladá sa, že tento typ zbrane umožnil predkom v skupine loviť stredne veľké a malé zvieratá. Autori štúdie naznačujú, že vďaka hádzacím zbraniam sa do lovu mohla zapojiť celá komunita vrátane detí.
„Objav drevených zbraní nám umožňuje lepšie pochopiť správanie prvých ľudí na Zemi. Prekvapuje nás, že naši predkovia vykazovali schopnosť plánovať dopredu a stotožnení boli aj s vlastnosťami dreva. Popri tom poznali mnoho techník jeho spracovania, ktoré používame dodnes,“ tvrdí doktorka Annemieke Milks, vedúca výskumu.
Ako bumerang
Mliks dodáva, že tieto ľahšie oštepy sa hádzali o niečo ľahšie ako ťažšie zbrane. Otvára sa teda možnosť, že túto zbraň predkovia navrhli, aby sa do lovu mohla zapojiť celá komunita. Vylúčené nie je ani to, že tieto zbrane vytvorili naši predkovia špecificky pre deti, ktoré sa ešte len učili vrhať a loviť. Predkovia žijúci v oblasti dnešného Schöningenu používali na oštep drevo smrekovca. Vedeli ako z dreva stiahnuť kôru a následne ho vyrezali do aerodynamického tvaru. Drevo následne ošetrili aby v ňom nevznikali praskliny a ošmirgľovali ho, aby sa oštep držal lepšie.
Neprehliadnite
Na oboch stranách zabrúsený malý oštep má na dĺžku 77 cm a je len jedným z niekoľkých nástrojov, ktoré v okolí mesta našli. Okrem toho nálezisko ukrývalo rôzne hádzacie zbrane, bodacie zbrane a ešte jeden oštep podobnej veľkosti. Ako autori spomínajú, takýto menší oštep mohli predkovia použiť na lov jeleňov a možno aj na rýchlejšiu a menšiu korisť, napríklad zajacov alebo vtákov.
Zaujímavosťou je, že zbraň s najväčšou pravdepodobnosťou predkovia nevrhali ako klasický oštep spoza hlavy. Vrhali ho rotačne podobne ako napríklad bumerang. Autori štúdie zároveň predpokladajú, že predkovia ho dokázali hodiť až na 30 metrov. Hoci je oštep malý a ľahký, predkovia ho dokázali vrhnúť vysokou rýchlosťou, vďaka ktorej dokázala zbraň spôsobiť smrteľné zranenia.
Predkovia vložili do vytvárania zbrane veľké úsilie. Autori z toho vyvodzujú, že zbraň nebola používaná jednorazovo.
Komentáre