17 rokov v 10 sekundách. Pozrite sa, ako exoplanéta Beta Pictoris b obieha okolo svojej hviezdy
Zábery vytvorené zo skutočných údajov ukazujú planétu Beta Pictoris b s hmotnosťou 12-krát väčšou ako Jupiter ako krúži okolo svojej hviezdy na naklonenej obežnej dráhe.
Astrofyzici z Northwestern University v rámci svojej novej práce prinášajú doteraz najdlhšie časozberné video exoplanéty, aké výskumníci doteraz zachytili.
Video je vystavané z reálnych dát a ukazuje planétu Beta Pictoris b, svet s 12-krát väčšou hmotnosťou ako Jupiter, čo je najväčšia planéta Slnečnej sústavy. Zábery stláčajú 17 rokov pozorovaní do videa o dĺžke 10 sekúnd. Na videu môžete vidieť planétu ako dokončí približne 75% jedného obehu.
„Chceme zachytiť celý rok planéty, no na to potrebujeme ešte šesť rokov. Už tam skoro sme, v tomto prípade sa trpezlivosť naozaj vyplatí,“ tvrdí vedúci štúdie, Jason Wang.
Sústava Beta Pictoris sa od nás nachádza približne 63 svetelných rokov. Samotná exoplanéta sa od hviezdy nachádza v desaťnásobnej vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom. Hviezda je približne 1,75-krát hmotnejšia ako Slnko a osemkrát jasnejšia. Astronómovia predpokladajú, že je veľmi mladá, môže mať „len“ približne 20 až 26-miliónov rokov. Pre porovnanie, naše Slnko má približne 4,5-miliárd rokov.
Planétu Beta Pictoris b výskumníci po prvýkrát spozorovali v roku 2003. V tomto smere im pomohla veľkosť a jas planéty v porovnaní s inými exoplanétami.
„Táto planéta je extrémne jasná. Preto ide o jednu z prvých objavených exoplanét, ktoré sme dokázali zachytiť priamym spôsobom,“ vysvetlil Wang.
Planéta Beta Pictoris b má tak obrovskú hmotnosť, že leží na hranici medzi planétou a hnedým trpaslíkom. Za hnedé trpaslíky alebo inak aj „nepodarené hviezdy“, sa označujú kozmické objekty, ktorým sa len tak tak nepodarilo dosiahnuť hmotnosť, ktorá by umožnila odštartovať jadrovú fúziu v útrobách objektu.
Neprehliadnite
17 rokov dát
Nové časozberné video vznikalo za pomoci umelej inteligencie. Tá vedcom umožnila analyzovať a spracovať dáta z troch vedeckých prístrojov sledujúcich sústavu. Jeden prístroj sa nachádza v observatóriu Gemini a dva v Európskom južnom observatóriu. Na vytvorenie videa sa vyžadovalo jednotné spracovanie dát. Následne Wang použil metódu interpolácie, aby vyplnil medzery a vytvoril plynulé video. Bez tejto techniky by exoplanéta skackala z miesta na miesto namiesto plynulého pohybu.
Autori vysvetľujú, že vedecké prístroje nesledovali planétu nepretržite počas obdobia 17 rokov. Ak by len spojili zábery, video by sme videli veľmi trhane. V tomto smere algoritmus vyhladil zábery a my vidíme obeh planéty akoby sme sa na ňu pozerali každý jeden deň. Ďalší problém predstavovala doba pozorovania. 17 rokov je pre nás veľa a za tú dobu sa vystriedalo niekoľko rôznych datasetov. Vedci teda potrebovali spôsob ako dáta zjednotiť.
Ďalšou technikou, ktorú vedci využili, bola takzvaná adaptívna optika. Táto metóda umožnila potlačiť rozmazanie spôsobené zemskou atmosférou a zároveň potlačila jas centrálnej hviezdy. Aj napriek tomu však hviezda žiarila príliš jasne. V dobe kedy sa planéta ukrýva za jej žiarou ju môžete sledovať vďaka písmenu X, ktoré značí polohu planéty.
Komentáre