Ako znie Slnko? Vypočujte si nahrávku NASA, ktorá astronómom pomáha lepšie pochopiť našu hviezdu
NASA už má za sebou niekoľko sonifikačných projektov, ktoré prinášajú fascinujúcu perspektívu vesmíru.
Výskumníci z NASA v rámci svojho sonifikačného projektu spojili dokopy dáta z európskej a americkej vesmírnej agentúry, ktoré zachytávajú pohyby solárnej atmosféry za posledných 20 rokov.
Tieto pohyby následne pretvorili na počuteľné zvukové vlny a my tak môžeme zistiť, ako znie naše Slnko. Hlavnou úlohou projektu sonifikácie je priniesť vedu aj ľuďom a ponúknuť netradičnú interpretáciu dát. Zároveň ale pomáha aj vedcom skúmať to, čo nie je voľným okom viditeľné. NASA už priniesla niekoľko sonifikácií, napríklad zvuky čiernej diery V404 Cygni, ktorá leží takmer 8-tisíc svetelných rokov od Zeme.
Metódy sa líšia od projektu k projektu, no základom je priradenie zvuku určitým dátam. Niekedy vedci priradia tón svetelnej frekvencii, inokedy stačí transponovať existujúce vlny do počuteľného rozsahu. Každopádne, výsledkom je vždy impozantná nahrávka, ktorú len tak niekde nepočujeme.
„Vo vnútri Slnka sa rôzne vlny pohybujú a odrážajú sa od seba. Zaujímavosťou je, že ak by sme mali dostatočne citlivý zrak, tieto vlny by sme dokázali pozorovať,“ vysvetlil Alex Young z NASA’s Goddard Space Flight Center.
Ako Young vysvetľuje, naše Slnko nie je tiché. Vydáva tichý „mrmlot“ označovaný vedcami ako tlkot solárneho srdca. Vedcom toto mrmlanie umožňuje nahliadnuť do vnútra Slnka a skúmať gigantické prúdy solárneho materiálu. K vytvoreniu nahrávky vedci použili aj dáta zo solárneho observatória SOHO, ktoré zachytili prirodzené vibrácie Slnka. Tieto vibrácie vedcom poskytli pevnú reprezentáciu pohybov Slnka.
Neprehliadnite
Momentálne neexistuje nástroj, ktorý by sa do útrob Slnka dokázal pozrieť. V tomto smere vedcom pomáhajú vibrácie. Keď vedci získali vibrácie, následne ich museli preniesť do rozsahu, ktorý dokážeme vnímať, teda zrýchliť frekvenciu až 42-tisíc násobne. Vďaka nahrávkam vedci mohli študovať komplexné pohyby Slnka, vrátane solárnych erupcií a koronálnych výronov hmoty.
„Môžeme vidieť obrovské prúdy solárneho materiálu. Až teraz začíname chápať komplexnosť našej najbližšej hviezdy a jej vrstiev. Tento jednoduchý zvuk nám umožňuje nahliadnuť do interiéru hviezdy, čo je podľa mňa fascinujúce,“ hovorí Young.
Zvuky vesmíru
Okrem nášho Slnka má za sebou NASA aj niekoľko ďalších sonifikačných projektov. Medzi novšie patrí, ako sme už spomenuli, aj zvuk čiernej diery, ktorý si môžete nižšie vypočuť. Sonifikácia začína v strede záberu a kruh sa následne presúva k okraju. Röntgenové záblesky sú na zábere reprezentované modrou a červenou farbou. Keď sa kruh ku nim dostane, môžete počuť zvukovú „vlnu“, ktorá v tomto prípade značí zaznamenané žiarenie. Dáta z teleskopu Chandra sú reprezentované tónmi vyššej frekvencie ako dáta z observatória Swift.
Na nahrávke ale nenájdete len zvuk samotnej čiernej diery. Autori do kompozície pridali aj dáta z Digital Sky Survey, ktoré do pozadia pridávajú hviezdy. Každá hviezda reprezentuje notu, ktorej výška sa odvíja od jasnosti samotných hviezd. Ak vás sonifikačné projekty fascinujú, viac si ich môžete vypočuť na webovom portáli A Universe of Sound.
Komentáre