150-miliónov ročné zvratky: Na prvý pohľad zvláštny objav objasňuje život prehistorických predátorov
Chemická analýza zvláštnej formácie kostí priniesla ešte zvláštnejšie výsledky.
Mimoriadne zvláštna fosília objavená v juhovýchodnej časti amerického štátu Utah, môže vedco. prezradiť, aký druh koristi lovili živočíchy v časoch dinosaurov, informuje portál KSL.
Paleontológovia objavili kosti obojživelníkov, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou vyvracal nejaký druh predátora. Predpokladá sa, že objavené zvratky môžu mať približne 150-miliónov rokov. Na prvý pohľad zvláštny, možno aj trochu nechutný objav však má pre paleontológov obrovskú hodnotu. Ukazuje im totiž fungovanie prehistorického ekosystému.
Fosíliu objavili vo formácii Morrison, čo sa považuje za pomerne známe paleontologické nálezisko. Výskumníci tam už našli množstvo fosílií datujúcich sa do obdobia Jury, prebiehajúceho od 148 až po 155-miliónov rokov dozadu. Vo formácii Morrison sa objavili prevažne kosti dinosaurov, no paleontológovia mali šťastie aj na rôzne druhy iných živočíchov, napríklad rýb, žiab, či salamandier.
Juhovýchodná časť Utahu ukrýva hlavne stopy prehistorických rastlín ginko, papradí a ihličnanov. Paleontológom sa však medzi fosíliami podarilo objaviť aj stopy obojživelníkov, či rýb. Veria, že skúmaný región bol kedysi dávno rybníkom alebo menším jazerom.
Počas nedávnych vykopávok paleontológovia narazili aj na zvláštne tvarovanú fosíliu. Išlo o formáciu kostí, medzi ktorými našli aj nie úplne bežné prvky. Medzi týmito prvkami sa nachádzalo niečo, čo by sa dalo opísať ako najmenší druh salamandry z celej formácie. Niektoré objavené kosti sa rovnako radili medzi najmenšie objavené.
Neprehliadnite
Prekvapenie však prišlo v momente, keď vedci analyzovali chemické zloženie a štruktúru kostí. Analýza totiž jasne naznačila, že ide o fosilizované zvratky. Objav sa stal prvým svojho druhu vo formácii Morrison a v Severnej Amerike počas obdobia Jury. Zatiaľ ale nie je jasné, aký druh predátora ostatky vyvrhol. Vedci ale už v predchádzajúcich výskumoch zistili, že v danom období na tomto mieste žili bahniakovce – druh rýb s dlhou chrbtovou plutvou a veľkosťou až jeden meter.
Len malý rozdiel
Zatiaľ však nič nie je potvrdené, no paleontológovia uvádzajú, že bahniakovec je momentálne najlepšou zhodou.
„Zatiaľ nemôžme vylúčiť iných predátorov, no bahniakovec do našich teórií zapadá. Tento druh, ako aj iné zvieratá, občas vyvrátia posledné jedlo, ak chcú zmiasť predátora, ktorý ich naháňa,“ vysvetľuje John Foster, jeden z autorov štúdie.
Ďalej vysvetľuje, že vo formácii objavili tri živočíchy, ktoré žijú aj dnes. Tieto živočíchy mohli na seba reagovať podobným spôsobom, aký pozorujeme v súčasnosti. Niekedy sa stane, že si predátor uloví korisť, no všimne si ho iný predátor a začne sa „naháňačka“.
„Objav vyvrátených ostatkov nám naznačuje, že medzi prehistorickými a dnešnými ekosystémami mohol existovať len veľmi malý rozdiel,“ tvrdí Foster.
Vedci pokračujú v skúmaní oblasti, kde vyvrátené ostatky našli v nádeji, že sa im podarí nájsť aj ďalšie stopy o fungovaní prastarých ekosystémov.
Komentáre