Naprieč evolúciou môžeme pozorovať opakujúce sa charakteristiky: Ako dinosaury odzrkadľujú dnešný život na Zemi?

Vedci z Natural History Museum vysvetľujú, ako sa určité charakteristiky v prírode opakujú.

Evolúcia dinosaurov odráža dnešný život na Zemi.
Zdroj: Unsplash (Febiyan), PNGwing, Úprava: Vosveteit.sk

Aj napriek širokej biodiverzite bylinožravých dinosaurov sa určité charakteristiky opakovali, hoci druhy ako Titanosaurus, alebo Bagaceraptos neboli príbuzné. V novej štúdii vedci bližšie približujú, ako mohla evolúcia dinosaurov fungovať.

Portál Natural History Museum vysvetľuje, že v časovom rozmedzí 180-miliónov rokov sa dinosaury postupne vyvíjali tak, aby dokázali prežiť v prostredí, v ktorom sa nachádzali. Rastlinstvo tej doby sa od dnešného výrazne líšilo, no dinosaury v tomto prípade hrali rovnakú úlohu ako dnešné veľké cicavce.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Dnes sa na obrovských trávnatých pláňach pasú gazely a nosorožce, no pred miliónmi rokov to boli dinosaury ako HysilophodonParasaurolophus. Evolučné podobnosti sa však nekončia len tam. Dnešné žirafy sa vyvinuli tak, aby dokázali získať potravu vo forme listov na vrcholoch stromov. Podobným spôsobom fungoval aj Brachiosaurus. Papagáje majú tvrdé zobáky umožňujúce im konzumovať tvrdšie rastliny, alebo sa dostať cez škrupiny semiačok a orechov podobne ako kedysi Psittacosaurus.

„Ľudia si často dinosaurov romantizujú a premýšľajú o nich ako o nepodarenom druhu, ktorý nakoniec skončil vyhubením. Nie je to však pravda, dinosaury boli na svoju dobu mimoriadne efektívnym druhom, hlavne čo sa týka bylinožravcov,“ vysvetľuje doktor David Button, jeden z autorov štúdie.

Konvergentná evolúcia

Veľké bylinožravce sú základom pre ekosystém už takmer 300-miliónov rokov. Vedci naznačujú že vždy, keď jeden druh vyhynul, ďalší sa vyvinul tak, aby mohol obsadiť jeho miesto. Živiť sa rastlinnou potravou ale nie je tak jednoduché, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Niektoré bylinožravce drvia a melú tvrdú rastlinu, než sa dostane do žalúdka. Iné naopak majú svalnatý žalúdok, ktorý im pomáha rastlinu stráviť.

Medzi dinosaurami boli zastúpené obe skupiny bylinožravcov. Veľké tvory ako napríklad Diplodocus mali malé hlavy, ktoré rastlinu požuť nedokázali, no ich veľké telá boli ako stvorené na trávenie. Opakom je Hadrosaurus, ktorý mal veľké ploché zuby vyvinuté na drvenie rastlín. Ako tieto charakteristiky na seba nadväzujú nie je úplne pochopené, no vedci si začínajú všímať prípady konvergentnej evolúcie.

Konvergentná evolúcia znamená, že sa určitá charakteristika vyvinula pri dvoch rozličných živočíchoch. Príkladom môže byť schopnosť letu, ktorú majú ako vtáky, tak aj netopiere, no hoci túto rovnakú schopnosť zdieľajú, spôsob akým funguje sa môže líšiť.

Pre potreby výskumu veci analyzovali 160 odlišných druhov dinosaurov, ktoré žili v obdobiach Triasu, Jury a Kriedy. Postupne si začali všímať, ako evolúcia viedla k vývoju podobných charakteristík. Ako už bolo vyššie spomenuté, objavili dinosaury, ktoré rastliny drvili a dinosaury, ktoré ich začali tráviť až v žalúdku. Či už hovoríme o jednej alebo druhej skupine dinosaurov, v oboch prípadoch sa vyžaduje predok s rovnakými predispozíciami.

Skúmanie evolúcie dinosaurov nám môže pomôcť pochopiť, ako fungujú moderné ekosystémy. Dnes je väčšina ekosystémov výrazne ovplyvnených a až štúdia na dlhých časových osiach vedcom umožňuje pochopiť, ako by mali prirodzene fungovať.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre