Zo sopky chcú urobiť prvú geotermálnu elektráreň svojho druhu: Takto vyzerá ambiciózny projekt islandských vedcov
Projekt KMT chce už do pár rokov začať vŕtať do islandskej sopky Krafla.
Portál Interesting Engineering približuje výskum islandských vedcov, ktorí chcú svetu priniesť obnoviteľnú energiu tým, že sa ponoria do srdca sopky. Ich štúdia skúma, či by sme mohli získať čistú a obnoviteľnú energiu tým, že sa prevŕtame do magmovej komory.
Magmová komora je časť sopky, kde sa hromadí roztavená magma ešte predtým, ako sopka exploduje a ona sa vyvrhne na povrch ako láva. Autori ambicióznej štúdie by sa chceli prevŕtať do magmovej komory islandského vulkánu Krafla do roku 2026.
Výskumníci momentálne hľadajú investora, ktorý by im dal 100-miliónov amerických dolárov. Projekt KMT (pozn. Redakcie: Krafla Magma Testbed) je prvým medzinárodným projektom a zároveň prvým magmovým výskumným laboratóriom pre pokročilé štúdie a experimenty. Ak by sa vrt podaril, vedci by získali takmer neobmedzenú geotermálnu energiu, s pomocou ktorej by mohli poskytovať elektrinu do domov po celom Islande.
Sopka Krafla je jedným z najštudovanejších geotermálnych systémov globálne.
“Sopku Krafla označujeme ako kolísku geotermálnej energie a zároveň je miestom, kde sa nachádza prvá geotermálna elektráreň na Islande,” píše sa na stránke projektu KMT.
Magmová komora tejto sopky sa nachádza len približne tri kilometre pod povrchom, čo nie je v tomto prípade veľa. V magmovej komore sa vedci stretnú s teplotami dosahujúcimi až 1 300 stupňov Celzia. Plytká magmová komora sa dostala nečakane do pozornosti v roku 2009 počas vrtného projektu energetickej spoločnosti Landsvirkjun.
Neprehliadnite
Na magmovú komoru natrafila spoločnosť nečakane. To, že pri vrte nenastala erupcia ľudí presvedčilo, že do komory možno bezpečne vŕtať.
Ako bude nový vrt postupovať?
Členovia projektu KMT tvrdia, že dotácie pomôžu posunúť časovú os projektu ku skorším dátumom. Výskumníci momentálne potrebujú pokročilé vybavenie, ktoré by dokázalo vydržať vysoké teploty v magmovej komore. Zároveň musia vedci nainštalovať aj sadu vyspelých senzorov, ktoré by pomohli monitorovať rôzne parametre magmy, vrátane teploty.
Časová os projektu je tak isto mimoriadne ambiciózna. Vedci sa chcú do magmovej komory dostať do roku 2026, no realistickejšie prvý vrt začne až v roku 2027. Vrt však vedcom poskytne možnosť priameho výskumu magmy a jej vlastností.
Po prvej diere plánuje spoločnosť druhý vrt. Ten by sa už špecificky zameriaval na to, či môžeme z magmovej komory získať geotermálnu energiu. Geotermálna energia je teplo, ktoré vzniká prirodzenými procesmi v útrobách Zeme. Island už niekoľko rokov využíva geotermálnu energiu.
Elektrina sa generuje tak, že teplo Zeme premení vodu na paru a táto para sa následne preháňa turbínami pripojenými na generátory. Tak sa z geotermálnej energie stáva elektrina. S vývojom projektu sa očakáva, že na Islande nastane revolučná zmena v oblasti energetiky. Získavanie energie zo sopky by mohlo krajine poskytnúť obnoviteľný a udržateľný zdroj elektrickej energie pre domácnosti a priemysel.
Komentáre