Znesvätené telá v hlavnom meste Mayskej ríše hovoria katastrofický príbeh: Čo prispelo ku kolapsu mesta Mayapan?
V rámci novej štúdie vedci poukazujú na ťažké časy, ktoré sa mestu nepodarilo ustáť.
Mayapan bolo hlavné mesto mayskej civilizácie, ktoré zaniklo v polovici 15. storočia. Predpokladá sa, že za jeho zánik môže konflikt dvoch kmeňov, no nová štúdia z univerzity Albany objavila stopy sucha, ktoré nastalo približne sto rokov pred konfliktom. Autori práce predpokladajú, že toto sucho mohlo hrať dôležitú úlohu pri kolapse mesta.
Vo svojej práci zároveň upozorňuj na to, že situácia ohľadom mesta Mayapan je relevantná aj dnes, keď hrozia suchá vplyvom globálneho otepľovania. V rámci výskumu tím antropológov objavil niekoľko plytkých masových hrobov odkazujúcich na masaker, ktorý sa musel v tomto meste v minulosti odohrať.
„Niektoré ostatky mali v boku alebo v rebrách zapichnuté nože. Iné boli rozsekané a spálené. Pri zmrzačených telách sa našli aj spálené podobizne ich bohov. Išlo o akúsi formu dvojitého znesvätenia,“ vysvetľuje Marilyn Masson, spoluautorka štúdie.
Hoci už samotný nález poukazuje na brutálny príbeh, najväčším prekvapením pre vedcov ale bolo, že ostatky sú od 50 do 100 rokov staršie, než pád mesta. Vedci sa teda pokúšali zistiť, čo sa v Mayapane vlastne odohralo. Výskum ich zaviedol až ku klimatickým modelom, ktoré prezradili, že v dobe masakru Mayovia prechádzali obdobím sucha, čo mohlo dopomôcť k násilnostiam v meste.
Katastrofa, ktorá viedla k masakru
Podľa depozitov kalcitu v neďalekých jaskyniach dokázali určiť približné množstvo zrážok. Objavili vzťah medzi obdobím sucha a poklesom populácie, ktorý sa odohral od roku 1350 do 1430. Mayská civilizácia bola na daždi závislá. Pestovali kukuricu a nie je známe, že by si dokázali robiť dlhodobé zásoby. Keď nastalo sucho, produkcia jedla sa zastavila a začalo sa obdobie migrácie, populačného poklesu a vojny.
„Suchá vytvárajú podmienky, pri ktorých môže veľmi rýchlo nastať konflikt,“ tvrdí Masson.
Vedci zároveň poukazujú na to, že okolo roku 1400 zažilo mesto Mayapan krátke obdobie výdatného dažďa. Hoci sa na krátku dobu dokázali obyvatelia pozviechať, sucho prišlo opäť – príliš skoro na to, aby sa mesto dokázalo zotaviť úplne.
Neprehliadnite
Štúdia poukazuje na to že ťažké časy vyvolávajú migráciu a hlavne nepokoj obyvateľov určitého národa. Suchám čelili aj Aztékovia, ktorí však úspešne prekonali katastrofické sucho v roku 1454. Vládca v tej dobe rozdal zásoby potravín obyvateľom a keď sa minuli, vyzval ich k úteku. Mnoho obyvateľov sa v tej dobe predalo do otroctva, no neskôr si vykúpili slobodu a vrátili sa do ríše. Masson poukazuje na to, že po tejto katastrofe bol národ Aztékov silnejší než kedykoľvek predtým.
Hlavné mesto mayskej ríše také šťastie nemalo, no aj napriek suchám, vojne a ďalším problémom dokázalo niekoľko menších mayských štátov prežiť až do začiatku 16. storočia, kedy do Ameriky zavítali Európania.
Komentáre