Život v dobe kamenej nebol tak bezpečný. Pri bežných činnostiach, ktoré by vás ani nenapadli, sa naši predkovia mohli nakaziť a umrieť
Baktérie v kamennej dobe predstavovali výrazné nebezpečenstvo pre našich predkov. Infekcie, ktoré sú dnes ľahko liečiteľné, vtedy často znamenali smrť.
Naši predkovia žijúci počas doby ľadovej to nemali jednoduché. Ešte pred objavením antibiotík predstavovala bakteriálna otrava pre prvých ľudí častokrát smrteľné riziko. Šírila sa jedlom, vodou a dokonca aj blízkym kontaktom, ako napríklad bozkávaním, vysvetľujú výskumníci zo Štokholmskej univerzity.
V rámci novej štúdie autori skúmali mikróby na území Škandinávie počas kamennej doby. Podarilo sa im popísať niekoľko druhov mikróbov. Objavili jeden typ, ktorý sa objavoval u zdravých ľudí a niekoľko, ktoré na druhú stranu spôsobovali choroby a iné problémy. Jedným zo skúmaných mikróbov bol Neisseria meningitidis, baktérie šíriaca sa blízkym kontaktom medzi ľuďmi.
Ďalším druhom baktérie bola Yersinia entrecolitica, ktorá sa zas šírila kontaminovanými potravinami alebo vodou. Poslednou skúmanou baktériou bola Salmonella enterica. Tá sa objavuje v prípadoch otravy jedlom aj dnes.
“Najmä prípad salmonely nám ukazuje, aký ťažký život žili naši predkovia počas kamennej doby. V hrobe v Linkopingu sme našli dvoch jedincov, ktorí mohli skutočne umrieť kvôli otrave baktériou Salmonella enterica. V prípade ďalších ľudí sme sa stretávali s ochoreniami, ktoré dnes dokážeme ľahko liečiť antibiotikami,” vysvetľuje Nora Bergfeldt, jedna z autorov štúdie.
Dokopy vedci preskúmali 38 ostatkov datujúcich sa do kamennej doby. Vo všetkých prípadoch išlo o ľudí z farmárskych komunít a z komunít lovcov-zberačov. Okrem toho preskúmali vedci aj materiál starý až 9 500 rokov. Vysvetľujú, že baktérie a niektoré vírusy majú svoj genetický materiál štruktúrovaný v DNA, rovnako ako my. Preto ho dokážeme nájsť v pozostatkoch infikovaných ľudí.
Prechod na pokojnejší život mohol priniesť choroby
Autori dávajú do pozornosti najmä prechod ľudí zo života lovcov-zberačov na farmárčenie. To sa v evolúcii človeka považuje za jeden z kľúčových bodov, no podľa výskumu tento prechod znamenal aj šírenie rôznych bakteriálnych ochorení.
Neprehliadnite
“Vieme, kedy ľudia v Škandinávii začali s poľnohospodárstvom. Stále ale nemáme jasný obraz o tom, ako táto výrazná zmena životného štýlu ovplyvnila ich zdravie,” tvrdí Helena Malmstrom, spoluautorka výskumu.
Vedci ale vysvetľujú, že čím viac ľudí medzi sebou interagovalo, tým existovalo viac šancí nakaziť sa. Niektoré baktérie, napríklad Yersinia pestis, ktorá stojí za Čiernou smrťou, majú potenciál ovplyvniť celú spoločnosť. Vedci si však všímajú, že práve baktérie šíriace sa jedlom môžu mať na ľudí najväčší vplyv.
Skúmanie baktérií, ktoré infikovali našich predkov v dávnej minulosti, sa dá len vďaka nedávnym pokrokom v oblasti vedy. Vedci dovtedy nemali šancu pohnúť sa v tomto vednom odbore dopredu, no už pomaly získavajú predstavu o živote a zdraví našich predkov z kamennej doby. Viacero výskumníkov sa domnieva, že založenie prvých usadlostí a život viacerých ľudí pokope muselo vyvolať častejšie šírenie nových ochorení.
Komentáre