Život nevznikal tak, ako už 70 rokov predpokladáme, tvrdia vedci: Nový objav má potenciál prepísať učebnice
V novej štúdii vedci zistili, že prechod života z jednobunkových na mnohobunkové organizmy nenastal pri vyšších hladinách kyslíku na Zemi.
Pred približne 685 až 800 miliónmi rokov sa v oceánoch Zeme začali objavovať mnohobunkové organizmy počas obdobia, ktoré vedci označujú ako Avalonská explózia. Tá bola akýmsi predskokanom oveľa známejšej Kambrickej explózie. Počas Avalonskej explózie sa v oceánoch objavili dnes bizarne vyzerajúce organizmy, ktoré nahradili jednobunkové améby, sinice a baktérie.
Výskumníci dlhú dobu predpokladali, že objavenie komplexnejších organizmov spôsobilo zdvihnutie hladín kyslíka. Výskumníci z University of Copenhagen však tento akceptovaný predpoklad vo svojej novej štúdii vyvracajú. V rámci práce skúmali chemickú kompozíciu prastarých hornín z pohorí v Ománe a pomocou nich zisťovali, koľko kyslíku sa mohlo v oceánoch Zeme nachádzať v období, kedy sa mnohobunkové organizmy po prvýkrát objavili. Výsledky štúdie poukázali na to, že v období Avalonskej explózie mala Zem päť až desaťnásobne menej kyslíku než dnes.
„V našej štúdii ponúkame pomerne dobrú predstavu o tom, aké bola priemerná koncentrácia kyslíku v oceánoch Zeme v období Avalonskej explózie. Nenašli sme nič, čo by nasvedčovalo výraznému zvýšeniu kyslíka v čase, keď nastal vývoj komplexnejších organizmov, práve naopak. Hladiny kyslíku jemne poklesli,“ tvrdí profesor Christian Bjerrum, ktorý sa venuje podmienkam v období vzniku života už 20 rokov.
Život vznikal za iných podmienok
Táto nová štúdia napáda teóriu, ktorú veda akceptuje už 70 rokov. Podľa nej zvýšenie hladín kyslíku podnietilo vývoj komplexnejšieho života na planéte. Autori štúdie sú si pomerne istí, že kyslík nebol tou rozhodujúcou látkou, ktorá kontrolovala evolúciu života na planéte.
„Pred nami je úplne nový príbeh vzniku života spolu s faktormi, ktoré kontrolovali úspech jeho evolúcie,“ hovorí Bjerrum.
Autori štúdie naznačujú, že by sme sa mali vrátiť späť a prehodnotiť veľa vecí, ktoré sme akceptovali ako správne, čo sa týka evolúcie života na Zemi. Zároveň tvrdia, že učebnice by mali byť taktiež prehodnotené a prípadne prepísané.
Výskumníci vo svojej práci neprinášajú celý pohľad na to, čo sa počas tohto obdobia mohlo diať, lenže kyslík nebol pri vývoji komplexnejších organizmov až tak dôležitý, ako sme doteraz predpokladali. Pochopiteľne, takéto tvrdenia so sebou prinášajú aj poriadnu dávku kontroverzie. Autori výskumu však pevne veria, že ich práca podnieti iných výskumníkov. Tí by pokračovali v práci a pozreli sa na históriu života v novom svetle.
Neprehliadnite
Autori štúdie naznačujú, že organizmy mohli dokonca ťažiť z nižších koncentrácií atmosférického a oceánskeho kyslíku. Podobný fenomén si môžeme všimnúť aj keď sa pozrieme na kmeňové bunky ľudí a iných živočíchov. Vedci pozorovali, že nižšie úrovne kyslíku sú nutné, aby organizmus dokázal udržať kmeňové bunky pod kontrolou, než sa rozhodne ich špecifikovať na iné bunky.
Komentáre