Život na planétach podobných našej Zemi: Môže sa na týchto svetoch vyvinúť tak „ľahko“ ako u nás?
Je Zem jedinou planétou s bohatou biosférou, alebo existuje život aj niekde inde?
Abiogenéza je teória, ktorá hovorí o tom, že život na Zemi vznikol z anorganických látok. Vedci z University of Arkansas sa pokúšali zistiť, čo nám môže existencia života na našej planéte prezradiť o tom, ako by mohol vzniknúť na svetoch, ktoré sú nám podobné.
Austrálsky astrofyzik, Brandon Carter, sformuloval dnes už akceptovanú teóriu o tom, že naša vlastná existencia môže obmedziť to, ako pátrame po živote mimo Slnečnej sústavy. Tvrdil, že vedomie o existencii života má neutrálnu hodnotu. Nemôžeme ju považovať za typický príklad planéty v danej kategórii, pretože sme ju nevybrali z náhodnej rady planét, ktoré by sa jej podobali.
Bývalý astrofyzik, ktorý teraz vyučuje na univerzite v americkom štáte Arkansas však tvrdí, že Carterova teória nie je správna. Jeho meno je Daniel Whitmire a hovorí, že existencia života na Zemi je „starý dôkaz“, preto by sa tak aj mala chápať. V tomto prípade vieme, že život na Zemi existuje a je oveľa pravdepodobnejšie, že vznikol prostredníctvom abiogenézy.
Abiogenéza alebo panspermia?
Ako už bolo spomenuté, abiogenéza je teória o vzniku života z neživých látok. Po prvýkrát ju sformuloval Aristoteles v 4. storočí pred Kristom. Ten sa zamýšľal nad teóriou o takzvanom samosplodení. V podaní Aristotela táto teória znela tak, že najmä hmyz môže vznikať z neživých látok – napríklad zo špiny a odpadkov. Aristotelovu teóriu v 19. storočí vyvrátil Louis Pasteur.
Samotná abiogenéza však vyvrátená nebola a existuje dodnes, no nazýva sa Evolučná abiogenéza. V súčasnej dobe sa prírodovedcami chápe ako všeobecne najviac akceptovaná teória o vzniku života. Evolučná abiogenéza nám hovorí o tom, ako život vzniká postupným a zákonitým vývojom organických zlúčenín pôvodne z neživej hmoty.
Neprehliadnite
Od svojho vzniku bola Zem nehostinným prostredím. Situácia sa relatívne unormálnila pred 3,8-miliardami rokov, kedy začali byť podmienky o niečo priaznivejšie. V atmosfére sa však nenachádzal kyslík, alebo ak sa nachádzal, tak len v malých množstvách. Vedci argumentujú, že v takomto prostredí mohli organické látky vzniknúť aj bez existencie živých organizmov.
Opakom abiogenézy je panspermia, teda teória o šírení sa života prostredníctvom kozmického vetra, meteoroidov, komét a podobných metód. Na planétu sa dostanú spóry alebo extrémofilné organizmy, ktoré dokážu prežiť aj nehostinné podmienky kozmu. Po dopade na planétu sa môžu v prostredí uchytiť a začať sa ďalej vyvíjať.
Čo sa však týka pravdepodobnosti existencie života na planétach podobných tej našej, Whitmire má jasnú odpoveď. Vedomie o tom, že na Zemi existuje život nejakú hodnotu má, na rozdiel od toho, čo tvrdil Carter. Dnes vieme, že život v podmienkach rannej Zeme vzniknúť mohol a to aj z anorganických materiálov. Teória o Evolučnej abiogenéze je oveľa pravdepodobnejším scenárom a to znamená, že planéty podobné tej našej, majú vyššiu šancu, že sa na nich vyvinie život.
Komentáre