SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Smutný osud ľudstva ako druhu. Hypotéza „vzácnej Zeme“ vysvetľuje, prečo sme vo vesmíre sami

Prečo sme ešte nenašli stopy mimozemskej civilizácie? Možno neexistuje ďalšia planéta, na ktorej by mohol vzniknúť život.

V roku 1959 ľudstvo po prvýkrát preskúmalo vesmír nachádzajúci sa za hranicami obežnej dráhy Zeme. Podarilo sa to vďaka sonde Pioneer 4. O 25 rokov neskôr založili astronómovia Carl Sagan a Jill Tarter inštitút SETI, ktorý dodnes pátra po živote mimo našej planéty.

Nájsť mimozemský život sa pokúšalo množstvo sond, ale aj skúsených astronómov, no stále sa nenašiel jediný dôkaz, ktorý by hovoril, že nie sme vo vesmíre sami. Dokonca aj skúsení výskumníci SETI priznávajú, že vo vesmíre je až podozrivé ticho. Lenže prečo je to tak?

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

V roku 2000 vyšla kniha, ktorá sa pokúsila túto otázku zodpovedať, píše portál Astronomy. Kniha sa nazýva Rare Earth: Why Complex Life is Uncommon in the Universe a prináša hypotézu takzvanej „vzácnej Zeme“. Vo svojej podstate je táto hypotéza mimoriadne jednoduchá. Tvrdí, že život dokáže vzniknúť za mimoriadne komplexných podmienok, ktoré sa objavili na Zemi. V podstate ide o jedinečnú kombináciu faktorov, ktorú je ťažké zreplikovať vo vesmíre.

Za vytvorenie týchto špeciálnych podmienok môže kombinácia vlastností Zeme, Slnka a celej Slnečnej sústavy. Vďaka tejto súhre mohol vzniknúť priaznivý a mimoriadne stabilný ekosystém. Autormi hypotézy sú výskumníci Peter Ward a Donald Brownlee.

Vo svojej hypotéze tvrdia, že planéta vhodná pre život by mala existovať v správnej časti galaxie bohatej na ťažké prvky a izolovanej od sterilizujúcich zdrojov žiarenia. V tomto kúsku galaxie musí existovať hviezda dožívajúca sa miliárd rokov, no taká, ktorá nevyžaruje veľa ultrafialového žiarenia. Každá hviezda má okolo seba takzvanú obývateľnú zónu, teda ideálnu vzdialenosť umožňujúcu existenciu vody na povrchu planéty. V tejto zóne sa musí potenciálne obývateľná planéta nachádzať.

Zároveň to však musí byť dostatočná vzdialenosť na to, aby planéta nemala viazanú rotáciu, teda aby mala cyklus dňa a noci. Planéta zároveň musí mať naklonenú os, aby neboli rozdiely medzi obdobiami drastické. Musí mať tiež magnetosféru, dostatočne hrubú atmosféru a kyslík spolu s množstvom ďalších faktorov.

Komplexný život je náročný

Niektoré faktory potrebné pre vznik života sa musia odohrať v správnom čase na to, aby sa mohli vyvinúť komplexné organizmy. Život teda potrebuje naozaj veľa a nájsť svet, ktorý všetky tieto podmienky spĺňa, nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať.

Zároveň to ale neznamená, že sme vo vesmíre sami. Hypotéza vzácnej Zeme uvažuje len o šanci na vznik komplexného života. Samotní autori uvádzajú, že baktérie, či iné mikróby môžu byť vo vesmíre rozšírené. 

„Ak objavíme život mimo Zeme, pôjde o mikróby,“ tvrdí Brownlee.

Autori hypotézy veria, že planéty majú oveľa väčšie okno pre vznik mikroskopického života, ako majú pre vznik komplexných organizmov. No na komplexný život, ako ho poznáme, môžeme zabudnúť.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close