Zdieľajú opice s ľuďmi rovnakú úroveň zvedavosti? Pozrite sa, na čo prišli vedci

Šimpanzy, gorily a iné opice s nami rovnakú úroveň prirodzenej zvedavosti nezdieľajú, no vedia sa ju rýchlo naučiť.

opica s bielym bielkom oci
Zdroj: Lileluba via wikimedia.org (CC BY-SA 4.0)

Za našimi hranicami je známe porekadlo „zvedavosť zabila mačku“. Toto porekadlo hovorí, že mačky sú zvedavé a pri skúmaní nového prostredia, sa často vystavujú v nebezpečenstvo. U nás zas je známe porekadlo „kto je zvedavý, bude skoro starý“. Obe tieto frázy však zachytávajú ľudskú zvedavosť, vlastnosť ktorá je pre nás špecifická. Nehovoríme, že iné živočíchy nemôžu byť zvedavé, no ako dokazuje naša štúdia, v porovnaní s opicami, našimi najbližšími evolučnými príbuznými, si človek častejšie vyberá neistotu, než garantovanú odmenu.

Nová štúdia sa objavila vo vedeckom časopise PLOS ONE a stoja za ňou výskumníci z Inštitútu Maxa Plancka a University of California. Autori práce vysvetľujú, že deti sú prirodzene zvedavejvšie ako opice. Aj tie sa naučia siahnuť po neistých odmenách, ak im ukážeme čo môžu potenciálne získať. Vedci v rámci štúdie zisťovali, či možno našu vrodenú zvedavosť a túžbu vydať sa do neznáma pozorovať aj u šimpanzov a goríl.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Autori práce vytvorili sériu experimentov, v ktorých si museli šimpanzy, gorily, opice bonbo a orangutany vybrať medzi dvoma plastovými pohárikmi, ktoré ukrývali hrozno. Jeden pohárik bol transparentný a ukrýval menšiu odmenu, ten druhý nepriehľadný a skrýval väčšiu odmenu. Podobným experimentom prešli aj deti od 3 do 5 rokov.

Ukázalo sa, že deti sa skôr vzdajú istej odmeny a siahnu po neznámej. Pre nepriehľadný pohárik sa rozhodli až v 85% a 77% prípadov počas štvrtého a piateho kola experimentu. Opice si pohárik z neznámym obsahom zvolili len v 24% prípadoch. Keď však vedci ukázali opiciam odmenu, ktorá sa v poháriku ukrývala, v nasledujúcich pokusoch si zvolili neznámu odmenu až v 88% prípadoch.

Ľudská zvedavosť?

Štúdia je prvou svojho druhu, ktorá skúma zvedavosť človeka a opíc v rovnakom experimente. Autori z výsledkov vyvodzujú, že deti človeka sú viac motivované preskúmavať neznáme veci, teda nevnímajú potenciálne riziká až tak ako opice. Ak sa však náš najbližší evolučný príbuzný dozvie o možných odmenách, v budúcnosti je pravdepodobnejšie, že siahne po neznámej možnosti.

„Ak nemáme k dispozícii žiadne ďalšie informácie, človek si skôr zvolí riziko neistej odmeny ako opice. Zároveň sme však dokázali, že opice sa dokážu do budúcna naučiť riskovať, ak im ukážeme potenciálne výhody tohto rozhodnutia,“ tvrdia autori štúdie.

Hoci samotná zvedavosť nepatrí len nám, náš druh má väčšiu motiváciu skúmať neznáme objekty, ktorá sa u iných nevidí. Zvedavosť nie je zlá vlastnosť, hoci sa často stretávame s prípadmi, kedy za zvedavosť nielen človek zaplatil najvyššiu cenu. Prirodzená zvedavosť nám pomáha učiť sa o svete okolo nás. Viaceré vedecké štúdie dokázali, že človek sa lepšie učí v oblastiach, ktoré podnecujú jeho prirodzenú zvedavosť. Zároveň nám zvedavosť a učenie sa o svete okolo nás pomáha zlepšiť si pamäť.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre