Zatiaľ najsilnejší dôkaz o existencii vody na Marse: Kde ležal obrovský oceán?

Vedci z Penn State University odhaľujú stopy obrovského pobrežia na dnes už vyschnutej červenej planéte.

Mohol na Marse niekedy vzniknúť život?
Zdroj: Wikimedia, Unsplash (Silas Baisch), Úprava: Vosveteit.sk

Čoraz viac dôkazov poukazuje na to, že Mars bol pred niekoľkými miliardami rokov inou planétou, než je tomu dnes. Najnovšie teórie tvrdia, že bol modrou planétou ešte skôr, ako naša Zem. Vedci z Penn State University vo svojej novej štúdii našli ďalšie dôkazy o existencii oceánu na povrchu planéty.

Zverejnili topografickú mapu, ktorá by sa mohla považovať za najsilnejší dôkaz o tom, že v určitom bode sa hladina marťanského oceánu zvýšila. Ide o jav, ktorý sa spája s dlhodobým obdobím tepla a vysokej vlhkosti, teda úplne iného sveta, než je Mars dnes.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

S existenciou oceánu na povrchu planéty vedci predpokladajú, že aj podnebie planéty vyzeralo inak. Okrem vyšších teplôt mohol mať Mars aj oveľa hrubšiu atmosféru schopnú udržať vodu na povrchu. Predpokladaný oceán sa mal nachádzať na nižšie položenej severnej pologuli planéty. Na základe spomínaných topografických dát vedci dokázali nájsť jednoznačný dôkaz brehu ktorý existoval pred 3,5-miliardami rokov.

Objavili totiž stopy výraznú vrstvu usadenín hrubú najmenej 900 metrov. Vrstva sa rozprestiera na rozlohe niekoľko stotisíc štvorcových kilometrov.

„Na Zemi zisťujeme históriu vodných tokov na základe sedimentov, ktoré sa postupom času ukladajú. Nazývame to stratigrafia, veda ktorá predpokladá, že voda prenáša sedimenty a ukladá ich na iné miesto,“ tvrdí Cardenas.

Oceán na severnej pologuli červenej planéty

Rovnaký princíp použili aj v rámci novej štúdie s jediným rozdielom, tentokrát skúmali Mars. V rámci svojej práce našli 20 systémov, ktoré mohli byť kedysi dávno riečnymi deltami alebo pozostatkami prastarého brehu. Oblasť, ktorá mohla byť kedysi dávno oceánom sa nazýva Aeolis Dorsa a podľa autorov štúdie poskytuje fascinujúce informácie o tom, ako marťanský oceán mohol vyzerať. Opisujú ho ako dynamický.

„Hladina výrazne rástla a horniny sa rýchlym tempom ukladali pozdĺž povodí. Marťanský oceán sa menil vskutku rýchlo,“ hovorí Cardenas.

Zároveň vysvetľuje, že ak chceme odhaliť stopy dávneho života na planéte, oblasť Aeolis Dorsa je najlogickejším miestom, kde začať. Momentálne sa na povrchu červenej planéty nachádzajú rovery Curiosity a Perseverance, ktoré skúmajú povrch planéty a pátrajú po stopách dávneho života. Perseverance sa nachádza na ďalšom sľubnom mieste – v kráteri Jezero. Predpokladá sa, že tento región bol kedysi riečnou deltou.

Región Aeolis Dorsa však podľa Cardenasa predstavuje najväčšie vodné teleso na planéte. Ak by na Marse existoval príliv a odliv, ten mohol prenášať oceánom dôležité živiny. Ak niekedy na planéte život existoval, tento región vníma ako najlepšiu šancu, kde nájsť jeho stopy.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre