SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Nové objavy na seba nenechávajú dlho čakať: Čo objavil Perseverance v marťanskom kráteri Jezero tentokrát?

Americká NASA informuje o objave, ktorý by mohol priblížiť históriu vody na červenej planéte.

Rover Perseverance sa momentálne nachádza v kráteri Jezero, ktorý mohol byť kedysi jazerom. Roveru sa len nedávno podarilo objaviť, že sa dno tohto jazera skladá z vulkanických hornín, ktoré kedysi v minulosti reagovali s vodou. Ide o ďalší z rady dôkazov o tom, že povrch červenej planéty vyzeral kedysi úplne inak.

O objave roveru informuje portál NASA. Vedci ostali objavom zaskočení, čakali totiž sedimenty vznikajúce, keď piesok a bahno usadlo v kedysi vodnom prostredí. Namiesto toho na nich čakalo zistenie, že povrch kráteru Jezero tvoria dva typy magmatických hornín. Jeden typ vznikal hlboko v podzemí, zatiaľ čo ten druhý vytvorila sopečná činnosť na povrchu.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Autori až štyroch štúdií popisujúcich objav roveru Perseverance, vysvetľujú, že magmatické horniny sú ideálnymi časovými kapsulami. V nich sa totiž nachádzajú kryštály popisujúce presný moment ich vzniku.

„Objav magmatických hornín je dobrou správou. Ich štúdiou môžeme zistiť presné obdobie, kedy sa v kráteri Jezero nachádzala voda. Vieme, že magmatické horniny vznikli o čosi skôr,“ vyvetľuje Ken Farley z inštitútu Caltech, ktorý sa podieľa na misii Perseverance.

Dôležité vzorky

Vedci sa v nasledujúcich štúdiách pokúsia zistiť, kedy mal Mars vhodné podmienky pre existenciu vody na jeho povrchu a kedy sa tieto podmienky zmenili a z planéty sa stal suchý a chladný svet, aký poznáme dnes. Rover Perseverance pátra v kráteri Jezero po stopách dávneho života, ktorý mohol v kráteri existovať, v tejto úlohe mu však magmatické vzorky nepomôžu. Vďaka tomu, ako magmatické horniny vznikajú, nie sú ideálne pre prechovávanie stôp potenciálneho mikroskopického života.

Ak by sa však vedci zamerali len na štúdiu sedimentov, nedokázali by až tak presne zistiť ich vek ako pri magmatických horninách. Sediment však vzniká vo vodnom prostredí a tým pádom je oveľa vhodnejší na uchovávanie stôp dávnych organizmov. Vedci sa pokúsia priniesť sedimenty späť na Zem v samostatnej misii. U nás doma ich preskúmajú výkonnými laboratórnymi prístrojmi, ktoré sa na Mars dostať nemohli.

Čo sa týka magmatických hornín, ešte pred niekoľkými rokmi sondy na obežnej dráhe objavili obrovskú štruktúru olivínu. Tá mala rozlohu približne 70-tisíc kilometrov štvorcových. Vedci sa dlhú dobu zamýšľali nad tým, prečo je povrch Marsu na tento minerál bohatý. Jedna z teórií hovorí, že olivín vznikol hlboko pod povrchom, keď magma pomaly chladla. Následne sa dostal na povrch prostredníctvom zvetrávania.

Štúdia odhalila, že zrniečka olivínu sú veľké od jedného až do troch milimetrov, teda oveľa väčšie, než ak by minerál vznikal rapídne chladnúcou lávou na povrchu. Nové objavy sú pre vedcov fascinujúce, no zároveň sa tešia na to, čo príde v budúcnosti.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close