Veda a výskum

Zahrávame sa s obrovským rizikom nezastaviteľných klimatických zmien, hlási štúdia. Toto môže byť bod zlomu!

Globálne otepľovanie už mnohí považujú za vážnu krízu, ktorú by sme mali bezodkladne riešiť.

Globálne otepľovanie mení tvár našej planéty. Vyššie teploty prispievajú k roztápaniu permafrostu v severnejších oblastiach, teda trvalo zamrznutých regiónov. Roztápajú sa však aj ľadovce v severnej a južnej polárnej oblasti, ktoré prispievajú k dvíhaniu morských hladín.

Výskumníci v nových štúdiách prízvukujú, že hoci máme ešte čas, existujú rôzne „body zlomu“, ktoré by sme nemali prekročiť. Ak hovoríme napríklad o ľadovcoch, prekročením bodu zlomu sa systém dostane do štádia, kedy budú zmeny pokračovať aj naďalej bez ohľadu na to, či sa nám podarí poraziť globálne otepľovanie alebo nie.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

V rámci nového výskumu sa vedci z Utrecht University na tieto body zlomu pozreli z historického hľadiska a všimli si, že podobná situácia akej čelíme dnes, sa už v minulosti odohrala pred miliónmi rokov. Našli dôkazy o tom, že prekročenie bodov zlomu v histórii viedlo k trom obdobiam výrazného otepľovania.

Ako autori výskumu vysvetľujú, že v trvalo zamrznutých oblastiach Ruska a Kanady sa nachádzajú uväznené veľké zásoby uhlíku, ktorý považujeme za silný skleníkový plyn. Pokiaľ tento uhlík ostáva uväznený v permafroste alebo na dne oceánov či v iných depozitoch, neprispieva ku globálnemu otepľovaniu. Zvyšovanie teplôt ale vedie k roztápaniu permafrostu a viacerí odborníci si začali všímať, že ak by sa tento uhlík uvoľnil, potom by naša planéta mohla čeliť ďalšiemu bodu zlomu.

Prekročenie zlomového bodu

Náhle vypustenie veľkého množstva skleníkových plynov do atmosféry planéty by mohlo spôsobiť prudké zdvihnutie teplôt a tým pádom zhoršiť priebeh globálneho otepľovania. Podobná situácia sa podľa nového výskumu odohrala pred približne 56 až 52-miliónmi rokov. Počas tohto obdobia sa do atmosféry dostalo veľké množstvo CO2, čo spôsobilo klimatické zmeny, ktoré uvoľnili uhlík v trvalo zamrznutých oblastiach. To opäť viedlo k vyšším teplotám a následne reťazová reakcia otepľovania pokračovala.

Výskumníci zistili ale aj to, že tesne pred prekročením bodu zlomu sa stabilita klimatického systému Zeme znížila.

„Podobnú situáciu očakávame, ak planéta prekročí bod zlomu pri uhlíkovom cykle planéty. Doteraz sme nezískali takú silnú indikáciu toho, ako môže prekročenie bodu zlomu výrazne zvýšiť globálne teploty,“ vysvetľuje Margot Cramwinckel, jedna z autorov štúdie.

Keď klimatický systém prekročí bod zlomu, vzniká nová situácia, ktorú nemožno po dlhú dobu zvrátiť. Ak sa na tento problém pozrieme z perspektívy ľudí, z nášho uhla pohľadu môžeme hovoriť o trvalých zmenách.

Autori štúdie nevedia s istotou povedať aký pevný je klimatický systém modernej Zeme. V tomto prípade je možné, že ľudstvo body zlomu neprekročí. Hovoríme ale o obrovskom riziku, ktoré je pre nás z veľkej časti nepochopené. Vedci aj naďalej pokračujú v štúdii histórie našej planéty. Vysvetľujú, že pochopenie predchádzajúcich období globálneho otepľovania je našou jedinou možnosťou pochopenia, ako by mohla Zem na globálne otepľovanie reagovať dnes.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close