Webbov teleskop odhalil najvzdialenejšiu aktívnu supermasívnu čiernu dieru: Astronómov zaráža jej hmotnosť
Výskumníci odhaľujú jednu z prvých supermasívnych čiernych dier aké vo vesmíre vznikli.
Výskumníci z NASA odhalili pomocou Webbovho vesmírneho teleskopu doteraz najvzdialenejšiu aktívnu supermasívnu čiernu dieru. Nachádza sa v jadre galaxie CEERS 1019, ktorá existovala len 570-miliónov rokov po Veľkom tresku, predpokladanom počiatku vesmíru.
Supermasívna čierna diera je najmenej hmotnou spomedzi všetkých, ktoré vedci identifikovali v rannom vesmíre. Okrem najvzdialenejšej čiernej diery objavili dve rovnako malé čierne diery, ktoré vznikli približne miliardu rokov po Veľkom tresku a jedenásť galaxií, ktoré vznikli v rozmedzí 470 až 675-miliónov rokov po Veľkom tresku.
🌌 @NASAWebb detected the most distant active supermassive black hole to date! https://t.co/UHBvFaiHCS pic.twitter.com/7g9ls4Ov0v
— NASA (@NASA) July 6, 2023
Supermasívna čierna diera v galaxii CEERS 1019 váži len 9-miliónov solárnych hmotností, čo je na čiernu dieru tohto typu veľmi málo. Bežne mávajú podobné čierne diery hmotnosť v miliardách násobkov hmotnosti Slnka. Hoci je táto supermasívna čierna diera menšia ako jej príbuzné, vedci stále nemajú jasnú predstavu ako mohli vzniknúť čierne diery s takou hmotnosťou tak skoro v evolúcii vesmíru.
Astronómovia predpokladajú, že na začiatku vesmíru museli existovať menšie čierne diery, ktoré sa postupne zlučovali a rástli. Neexistuje totiž žiadna šanca, že by najmasívnejšie čierne diery stihli narásť do tak impozantných rozmerov tradičným pohlcovaním hmoty.
Neprehliadnite
Vďaka špičkovým nástrojom Webbovho vesmírneho teleskopu vedci dokážu nahliadnuť do neuveriteľných diaľok, čím sa efektívne pozerajú do minulosti. Nachádzajú galaxie, ktoré boli jedny z prvých v celom vesmíre.
„Dáta Webbovho teleskopu doslova prekypujú tak presnými informáciami, že nám nerobí problém potvrdiť na čo sa pozeráme. Keď sa pozeráme na vzdialené objekty cez teleskop, je to akoby sme sa pozerali na dáta z čiernych dier v našom okolí,“ tvrdí Rebecca Larson, vedúca štúdie.
Začiatok fascinujúcich objavov
Výskumníci si všimli, že galaxia CEERS 1019 pohlcuje najviac hmoty ako sa dá, pričom tvorí množstvo nových hviezd. Vizuálne sa galaxia javí ako tri jasné zoskupenia hmoty, nie jeden kruhový disk. To astronómov prekvapilo, pretože na takú vzdialenosť nie sú zvyknutí rozlišovať také detaily v štruktúre. Galaxia si prechádza obdobím vysokej aktivity, k čomu mohlo prispieť napríklad zlúčenie s inou galaxiou. Tento kozmický dej nahnal plyn k centrálnej čiernej diere, no zároveň mohol odštartovať aj formáciu nových hviezd.
Objav galaxie CEERS 1019 spolu s 11 mladými galaxiami je súčasťou prieskumu CEERS, ktorý sa len začína. Ako astronómovia vysvetľujú, ide len o jeden z prvých objavov a nasledovať budú ďalšie. Výskum kozmických štruktúr v počiatkoch vesmíru prebiehal doteraz len na teoretickej rovine, no vďaka Webbovmu teleskopu vedci získavajú viac reálnych stôp.
„S Webbom nielenže dokážeme vidieť galaxie a čierne diery naprieč extrémnymi vzdialenosťami, no vieme ich aj presne zmerať. V budúcnosti by nám dáta z Webbovho teleskopu mohli pomôcť vysvetliť ako tieto čierne diery vznikajú,“ vysvetľuje Larson.
Astronómovia vo výskume pokračujú aj naďalej. Pomocou týchto cenných dát budú môcť vylepšiť modely popisujúce formáciu čiernych dier počas prvých stoviek miliónov rokov po veľkom tresku.
Komentáre