Webb prináša prelomový objav, no spolu s ním aj veľkú záhadu: Čo našiel v asteroidovom páse za Marsom?
Ako sa dostala voda na Zem? Kométa v hlavnom asteroidovom páse môže viesť k odpovedi.
Vesmírny teleskop Jamesa Webba pokračuje v posúvaní hraníc nášho vedeckého poznania. V ďalšom prelomovom objave vedcov navádza k odpovedi na otázku, odkiaľ Zem získala vodu.
Ako informuje americká NASA, pomocou inštrumentu NIRSpec (pozn. redakcie: Near-Infrared Spectograph) mohli astronómovia po prvýkrát pozorovať oblak vodnej pary v hlavnom asteroidovom páse, ktorý sa nachádza za planétou Mars. Objav dokazuje že voda, ktorá vznikla niekedy v počiatkoch Slnečnej sústavy, môže byť zachovaná v tomto regióne. S jedným prelomovým objavom ale prichádza aj záhada. Webbov vesmírny teleskop neodhalil na kométe 238P/Read žiaden oxid uhličitý.
„Zem je zatiaľ vesmírnym unikátom, no stále nedokážeme povedať, ako získala všetku svoju vodu. Ak dokážeme pochopiť históriu vody v našej sústave, tieto zistenia by nám mohli pomôcť vo výskume iných hviezdnych sústav,“ vysvetľuje Stefanie Milam, jedna z autorov novej štúdie, popisujúcej objavy Webbovho teleskopu.
Kométa 238P/Read je jednou z troch komét, na základe ktorých astronómovia vytvorili novú klasifikáciu komét z hlavného asteroidového pásu. V minulosti sa predpokladalo, že všetky kométy pochádzajú buď z Kuiperovho pásu alebo Oortovho oblaku. Obe štruktúry sa nachádzajú na okraji Slnečnej sústavy. Kométy sú vo všeobecnosti ľadové telesá, ktoré sa pohybujú po mimoriadne eliptickej orbite. Keď sa priblížia k Slnku, ľad sublimuje a vytvára špecifický chvost kométy.
Vedci však dlhú dobu predpokladali, že sa ľad môže nachádzať aj v asteroidovom páse medzi planétami Mars a Jupiter. Doteraz sme však nemali dostatočne silné nástroje na potvrdenie tejto teórie. Záhadu definitívne uzatvoril až Webbov vesmírny teleskop.
„Už v minulosti sme vo vnútornom asteroidovom páse pozorovali objekty nesúce všetky charakteristiky kométy. Až spektrálne údaje z Webbovho teleskopu nám však umožnili ich existenciu definitívne potvrdiť. Teraz už vieme, že sa voda nachádza aj v hlavnom asteroidovom páse,“ tvrdí Michael Kelley, vedúci výskumu.
Chýbajúci oxid uhličitý
Ako sme už naznačili, záhadou pre vedcov je chýbajúci oxid uhličitý. Bežne tento plyn tvorí približne 10% prchavého materiálu, ktorý odparí teplo Slnka. Autori výskumu prinášajú dve možné vysvetlenia Podľa jedného kométa mala oxid uhličitý na začiatku, no prišla oň kvôli teplu Slnka. CO2 sa premení na paru rýchlejšie ako ľad. Druhou možnosťou je, že kométa Read vznikla v teplom regióne Slnečnej sústavy, kde sa nenachádzal žiaden oxid uhličitý.
Neprehliadnite
Výskumníci v ďalších rokoch preskúmajú aj ďalšie objekty v hlavnom asteroidovom páse. Pokúsia sa zistiť, či aj iné podobné kométy nemajú oxid uhličitý, alebo je v tomto smere kométa Read výnimočnou. Autori uvažujú aj o možnej misii, ktorá by zozbierala vzorky z týchto komét, no zatiaľ ide len o jednu z možností. Príprava misie by určite bola na dlho, no nevylučujú, že v budúcnosti by sonda mohla zavítať aj do asteroidového pásu za Marsom.
Komentáre