Veda a výskumVesmír

Astronómovia objavili dve supermasívne čierne diery, ktoré sa prakticky kŕmia vedľa seba

Dve kolosálne supermasívne čierne diery sa kŕmia prakticky vedľa seba. Sú najbližším párom čiernych dier, aký astronómovia doteraz objavili.

Neďaleko našej Mliečnej dráhy sa nachádza pár galaxií, ktoré sú v procese zlučovania. Počas pozorovania prostredníctvom observatória ALMA si astronómovia všimli niečo neobvyklé – dve supermasívne čierne diery, ktoré ležia prakticky vedľa seba a spoločne rastú.

Pár sa stal najbližšími supermasívnymi čiernymi dierami, aké sa astronómom doteraz podarilo objaviť. Zároveň sa počas tejto štúdie zistilo, že tento úkaz nemusí byť až taký vzácny, ako sa spočiatku predpokladalo, informuje portál observatória.

Pozorované galaxie ležia od nás približne 500-miliónov svetelných rokov. Sústava sa označuje ako UGC4211 a ide o ideálneho kandidáta na hlbšie skúmanie toho, čo sa počas zlučovania galaxií odohráva. Tieto deje častejšie prebiehajú vo vzdialenejších kútoch vesmíru, preto môže byť pre astronómov problém tieto udalosti skúmať. Počas pozorovaní si ale v aktívnom jadre galaxií všimli dve obrovské supermasívne čierne diery, ktoré doslova požierajú všetku hmotu, ktorá sa okolo nich nachádza.

Väčším prekvapením však pre astronómov bolo to, že sa čierne diery nachádzali prakticky vedľa seba, delilo ich len 750 svetelných rokov. Autori výskumu zdôrazňujú, že použitie observatória ALMA (pozn. redakcie. Atacama Large Millimeter/submillimeter Array) bolo pre ich prácu rozhodujúce.

„Observatórium ALMA je jedinečné v tom, že dokáže nahliadnuť cez obrovské vrstvy plynu a prachu, pričom si zachováva pomerne vysoké rozlíšenie. Vďaka tomu dokážeme vidieť aj dva objekty, ktoré sú blízko vedľa seba. Podarilo sa nám odhaliť zatiaľ najbližší pár supermasívnych čiernych dier. Keďže ku zlučovaniu galaxií dochádza vo vzdialenejších kútoch vesmíru častejšie, veríme, že aj podobné páry sú oveľa častejším javom,“ vysvetľuje Michael Koss, vedúci novej štúdie.

Častejšie objavy

Ak sú podobné páry vo vesmíre bežné, tento objav má vplyv na budúcnosť odboru detekcie gravitačných vĺn. Gravitačné vlny sa považujú za poruchu v zakrivení časopriestoru. Vznikajú, keď masívne objekty medzi sebou reagujú. Po prvýkrát bola existencia gravitačných vĺn navrhnutá v roku 1905, neskôr ich v roku 1916 predpovedal aj Albert Einstein. Po prvýkrát ich pozorovali vedci v roku 2016 pomocou detektorov LIGO a Virgo.

Spoluautori štúdie naznačujú, že ak sa vo vesmíre nachádza viac párov supermasívnych čiernych dier, potom by sme v budúcnosti mali zachytiť gravitačné vlny, ktoré vznikli po zlúčení týchto gigantických objektov. Okrem observatória ALMA výskumníci zaznamenali pár aj pomocou teleskopov Chandra, Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu či teleskopu VLT. Každé pozorovanie prebehlo v iných vlnových dĺžkach a tým pádom prinieslo aj inú sadu informácií.

Optické pozorovania ponúkli pohľad na zlučujúce sa galaxie, Hubblov ďalekohľad ukázal jadrá galaxií a röntgenové pozorovania naznačili prítomnosť aspoň jednej aktívnej čiernej diery. ALMA výskumníkom umožnila lokalizovať obe supermasívne čierne diery. Astronómovia mohli dlhú dobu študovať len prvé fázy galaktického zlučovania. Objav tohto druhu nám môže prezradiť viac o tom, ako nakoniec skončí naša Mliečna dráha. Tá sa nachádza na kolíznom kurze s Andromedou. Predpokladá sa, že tieto galaxie do seba narazia za 4,5-miliárd rokov.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close