Veda a výskum

Gobálne otepľovanie môže byť ešte o niečo horšie: S týmto faktorom vedci absolútne nepočítali!

Nová štúdia prichádza s varovaním. Globálne otepľovanie sa môže kvôli prehliadanému faktoru zhoršiť.

Globálne otepľovanie sa v posledných rokoch stalo naozaj vážnym problémom, na čom sa zhodujú mnohí experti. Situácia ale môže byť vážnejšia, než sa spočiatku predpokladalo. V rámci novej štúdie vedci z UCLA prišli na to, že globálna vrstva atmosférického prachu (drobné čiastočky z púštnych búrok), majú ochladzovací efekt.

Hoci to môže znieť ako dobrá správa, v skutočnosti sa tým zakrýva skutočný dopad otepľovania, ktoré spôsobujú skleníkové plyny v atmosfére, naznačujú autori. Vo svojej práci píšu, že od polovice 19. storočia vzrástlo množstvo púštneho prachu v atmosfére o približne 55%, čo zvýšilo úroveň ochladzovania planéty.

Štúdia je prvou svojho druhu, ktorá tento efekt demonštruje. Zároveň autori vysvetľujú, že situácia nie je až taká priamočiara, ako by sa mohlo zdať. Hoci časť prachu skutočne našu planétu ochladzuje, niektoré faktory naopak prispievajú k otepľovaniu. Ochladzovanie planéty funguje tak, že časť častíc odráža slnečné svetlo späť do vesmíru, vďaka čomu neprenikne na povrch planéty.

Ak sa hodnoty prachu v atmosfére znížia alebo prestanú rásť, globálne otepľovanie by sa mohlo výrazne zhoršiť, varuje vedúci štúdie, Jasper Kok.

„V našej práci sme dokázali, že sa úrovne púštneho prachu v atmosfére zvýšili a tým jemne zrazili globálne otepľovanie. Problémom je, že s týmto ochladením naše klimatické modely nepočítali. Nie je to strašná zmena, naše modely sú stále pomerne presné, no tento objav naznačuje, že emisie skleníkových plynov by mohli našu planétu ohrievať ešte viac, než sme predpokladali,“ vysvetľuje Kok.

Hodnoty prachu v atmosfére nerástli pravidelným tempom, píšu autori. V hre je totiž množstvo faktorov, ako environmentálnych, tak aj ľudských, preto hodnoty počas histórie skôr skákali na určité hodnoty, akoby sa menili predvídateľným spôsobom. Výskumníci teda nedokážu predpovedať, ako sa bude situácia do budúcnosti meniť.

Presnejšie klimatické modely

Aj počas spaľovania fosílnych palív sa môžu do atmosféry uvoľniť častice, ktoré prispejú k ochladeniu planéty. V tomto prípade je však situácia o čosi iná. Vedci strávili celé desaťročia skúmaním týchto aerosólov a ich vlastností. Čo sa týka púštneho prachu, v tomto bode o ňom nemáme veľa informácií. Problémom je aj to, že ak prach dopadne späť na zem, môže zašpiniť ľad. Tým ho urobí tmavším a ľad už  nebude odrážať slnečné svetlo tak dobre ako predtým.

Od roku 1850 sa priemerné teploty na Zemi zvýšili o 1,2 stupňov Celzia. Autori štúdie predpokladajú, že bez púštneho prachu by toto oteplenie bolo o malý kúsok vyššie, no nie viac ako o desatinu stupňa. V boji proti klimatickej kríze má ale aj desatina veľkú váhu, konštatuje Kok.

„Klimatické modely by mali byť čo najpresnejšie. Predpokladáme, že púštny prach mohol zamaskovať až 8% celkového globálneho otepľovania. Zistenia sú mimoriadne dôležité, pretože lepšie modely nám umožnia lepšie bojovať alebo sa prispôsobiť prebiehajúcim klimatickým zmenám,“ tvrdí Kok.

Hoci štúdia poukazuje na to, že vedci prehliadali úlohu púštneho prachu v procese globálneho otepľovania, autori zdôrazňujú, že existujúce klimatické modely sú stále dostatočne presné. Zakomponovanie tohto faktoru ich však spraví o niečo presnejšie.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close