Webb nám ukazuje, ako to vyzerá v jadre našej galaxie, len „na skok“ od supermasívnej čiernej diery
Webbov teleskop nahliadol do chaotického jadra našej Mliečnej dráhy, kde vzniká množstvo nových hviezd a zvláštnych štruktúr.
Najnovšie zábery z Webbovho vesmírneho teleskopu nám ukazujú región našej galaxie, Mliečnej dráhy, ktorý sa nachádza len “na skok” od supermasívnej čiernej diery driemajúcej v srdci galaxie.
Webb nám nepriniesol len dychberúce zábery, ale aj záhadu pre astronómov, ktorú sa v najbližšom období pokúsia vyriešiť. Neďaleko jadra galaxie si všimli zvláštne, doteraz nevidené štruktúry. Región ktorý uvidíte nižšie sa nazýva Sagittarius C a vyznačuje sa tvorbou nových hviezd. Od supermasívnej čiernej diery Sagittarius A* sa nachádza “len” 300 svetelných rokov, informuje NASA.
“Doteraz neexistovali žiadne infračervené zábery tohto regiónu s rozlíšením a citlivosťou, ktorú ponúkajú nástroje Webbovho vesmírneho teleskopu. Preto si po prvýkrát všímame veľa nových štruktúr. Webb nám odhaľuje neuveriteľné množstvo detailov umožňujúc nám skúmať formáciu nových hviezd v inom svetle,” tvrdí Samuel Crowe, ktorý bol súčasťou tímu stojaceho za objavom.
Jadro Mliečnej dráhy je extrémne prostredie, v ktorom môžeme otestovať naše poznatky o tvorbe hviezd lepšie, než kdekoľvek inde. Na Webbovom zábere sa nachádza približne 500-tisíc hviezd. Medzi nimi sa nachádza zoskupenie protohviezd, formujúcich sa hviezd, ktoré stále naberajú hmotu. Tieto hviezdy vytvárajú prúdenia hmoty, ktoré žiaria podobne ako ohnisko počas noci.
Takto vyzerá jadro našej galaxie
Výskumníci vysvetľujú, že uprostred tohto zoskupenia leží masívna protohviezda, približne 30-krát hmotnejšia ako Slnko. Hviezdy sa tvoria v hustom oblaku plynu, ktorý blokuje hviezdy ukrývajúce sa vo vnútri. Na zábere sa preto zdá, že oblak neukrýva až toľko hviezd. Astronómovia ale vysvetľujú, že ide o najhustejšie zaprataný región na zábere. Označený je oranžovým kruhom.
Webbov inštrument NIRCam si zároveň všimol obrovskú štruktúru ionizovaného vodíka, ktorý sa nachádza v spodnej časti záberu, ohraničený je žltou prerušovanou čiarou. Ionizovaný vodík vzniká interakciou plynu s energetickými fotónmi, ktoré vyžarujú mladé hviezdy. Tento región je však oveľa väčší, než sa predpokladalo, preto sa naň astronómovia zamerajú v ďalších výskumoch. V ionizovanom regióne vedci pozorovali aj ihličkovité štruktúry, ktoré si taktiež vyžadujú hlbší výskum.
Neprehliadnite
“Galaktické jadro je preplnené, turbulentné miesto. Nájdeme tu magnetizované plynové oblaky, v ktorých vznikajú nové hviezdy. Tieto oblasti ovplyvňujú vetrom, prúdmi a radiáciou svoje okolie. Webbov vesmírny teleskop nám poskytol množstvo cenných informácií o tomto extrémnom prostredí,” vysvetľuje Rubén Fedriani, jeden z členov výskumného tímu.
Jadro galaxie sa od Zeme nachádza približne 25-tisíc svetelných rokov. Je teda dosť blízko na to, aby Webbov teleskop dokázal skúmať individuálne hviezdy. Astronómovia môžu vďaka dátam z Webbovho teleskopu zistiť, či gigantické hviezdy vznikajú skôr v jadre galaxie alebo na jej okraji. Masívne hviezdy vo svojom jadre vytvárajú ťažké prvky a tie nám môžu prezradiť viac o tom, ako vesmír vznikol a ako sa postupne formoval do podoby, v akej ho vidíme dnes.
Komentáre