Vznikli základné stavebné kamene života vo vesmíre? Kvôli odpovedi NASA vytvorila model vesmírnej evolúcie
Aminokyseliny sa považujú za látky, bez ktorých by život nedokázal existovať. Lenže kde presne vznikli?
Aminokyseliny sú základom pre milióny proteínov, vďaka ktorým môže život existovať. Teórie predpokladajú, že práve vďaka aminokyselinám mohol život na Zemi vzniknúť a dostali sa na planétu prostredníctvom asteroidov a komét.
Lenže ak ku nám prišli tieto látky z vesmíru, kde presne vznikli? Formovali sa vo vnútri kozmických objektov alebo vznikli priamo v molekulárnom oblaku, z ktorého sa vytvorila celá Slnečná sústava? Na tieto otázky hľadala v novom výskume odpoveď americká vesmírna agentúra, NASA. Ak totiž aminokyseliny vznikli v molekulárnych oblakoch, potom by mohli existovať nielen v našej sústave, ale aj v množstve ďalších, ktoré sa v Mliečnej dráhe nachádzajú.
Výskumníci z NASA v laboratórnych podmienkach vytvorili miniatúrnu verziu kozmickej evolúcie. V rámci tohto experimentu pátrali po tom, ako aminokyseliny a amíny, príbuzné látky, vznikajú. Vytvorili podobný typ ľadu, aký možno nájsť v molekulárnych oblakoch a následne ho ožiarili radiáciou. Vznikol materiál, v ktorom sa nachádzali amíny a aminokyseliny. Následne ich vystavili teplu a vode, teda podmienkam, ktoré možno nájsť vo vnútri asteroidov.
„Hlavným poznatkom našej štúdie je fakt, že základné stavebné kamene života sa spájajú nielen s procesmi prebiehajúcimi v asteroidoch, ale aj s procesmi v molekulárnych oblakoch,“ vysvetľuje Danna Qasim, ktorá viedla štúdiu.
Vznik stavebných kameňov života
V molekulárnych oblakoch možno nájsť molekuly vody, metanolu, oxidu uhličitého a amoniaku. Z týchto molekúl môžu zároveň vzniknúť aj drobné ľadové čiastočky. Keď vytvorili ľad, následne ho pomocou urýchľovača častíc bombardovali vysokoenergetickými protónmi. Tie mali simulovať kozmické žiarenie.
Radiácia rozdelila jednoduché molekuly a tie sa spájali do komplexnejších amínov a aminokyselín. Vedci si všimli prítomnosť etylamínu a glycínu. Predpokladá sa, že tieto látky prešli po vzniku hviezdy do protoplanetárneho disku a následne sa dostali do rozličných objektov vrátane asteroidov.
Neprehliadnite
Keď vedci zistili ako môžu základné stavebné kamene života vznikať v molekulárnom oblaku, následne ich podrobili procesom, ktorými by si prešli v asteroidoch. Amíny a aminokyseliny vedci umiestnili do vody a tú následne zahrievali. Experiment ukázal, že aminokyseliny a amíny sa vplyvom rôznych podmienok nemenili.
„Výsledky experimentov naznačujú, že amíny a aminokyseliny môžu prežiť prechod z molekulárneho oblaku až do asteroidu. Každá molekula však reaguje inak, podľa toho akému teplu je vystavená a na ako dlho,“ tvrdí Quasim.
Zaujímavosťou je aj to, že hodnoty glycínu sa po siedmich dňoch simulácií zdvojnásobili, zatiaľ čo etylamín ostal prakticky nezmenený.
Hoci sa v laboratórnych podmienkach podarilo vytvoriť základné látky pre život už niekoľkokrát, tak vzniknuté zlúčeniny sa líšili od tých, ktoré sme našli v meteoritoch. Predchádzajúce výskumy v drvivej väčšine prípadov skúmali len tvorbu amínov a aminokyselín v molekulárnych oblakoch. Štúdia z NASA je prvá, ktorá do experimentu pridala aj simuláciu asteroidov.
V novom výskume sa vedci dostali bližšie k reálnym výsledkom, no stále existujú rozdiely, ktoré sa im nepodarilo vysvetliť. Odlišná kompozícia meteoritov sa však môže vysvetliť napríklad kontamináciou. Meteority prechádzajú našou atmosférou a nejaký čas ležia na povrchu, než ich nájdeme. To môže spôsobiť, že sa ich chemické zloženie zmení.
Komentáre