Veda a výskum

Výskumníci objavili záhadné „špirálovité signály“ okolo mozgu. Majú aj teóriu, na čo slúžia

Autori novej štúdie približujú unikátne špirálovité signály, ktoré pomáhajú riadiť aktivitu našich mozgov.

Výskumníci z University of Sydney a Fudan University odhalili signály v mozgu, ktoré sa šíria cez vonkajšie vrstvy tkaniva a usporadúvajú sa tak, aby pripomínali točiacu sa špirálu. Signály existujú počas bdelej fázy a aj počas spánku. Autori štúdie predpokladajú, že tieto signály pomáhajú organizovať mozgovú aktivitu a kognitívne spracovanie vnemov.

Zistenia štúdie môžu pomôcť vedcom vyvinúť lepšie počítače, ktoré presnejšie imitujú to, ako ľudský mozog funguje. Zároveň nám pomáhajú lepšie pochopiť funkcie najdôležitejšieho orgánu ľudského tela a bojovať proti rôznym ochoreniam, napríklad demencii.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Naša štúdia naznačuje, že špirálovité signály sú prepojené s kognitívnym spracovaním a mohli by nám pomôcť lepšie pochopiť dynamiku a funkcie mozgu,“ tvrdí jeden z autorov štúdie, Pulin Gong.

Ako vedci odhalili, špirálovité signály sa vyznačujú pozoruhodnými interakciami a vplývajú na to, ako mozog organizuje signály pri komplexnejších aktivitách. Medzi sebou interaguje niekoľko existujúcich špirál, čo umožňuje vykonávať rôzne výpočty v distribuovanom a paralelnom spôsobe. To znamená, že vďaka týmto špirálovitým signálom môže náš mozog fungovať oveľa efektívnejšie.

Signály existujú vo vonkajších vrstvách tkaniva. Ich poloha umožňuje prepájať aktivity v odlišných regiónoch mozgu. Množstvo špirál je dostatočne veľkých na to, aby pokrylo niekoľko mozgových sietí. Ako hovorí vedúci štúdie, Yiben Xu, špirálovité signály môžu slúžiť ako most pri komunikácii dvoch regiónov mozgu.

Krok k pochopeniu mozgu

Signály sa nachádzajú v mozgovej kôre, ktorá spravuje aj naše vnímanie, pamäť, pozornosť, reč a vedomie.

„Charakteristickým je pre tieto signály ich výskyt na hranici dvoch odlišných funkčných mozgových sietí. Vďaka ich rotácii dokážu koordinovať prúdenie aktivity medzi týmito regiónmi,“ vysvetlil Xu.

V rámci výskumu si autori všimli aj to, že špirálovité signály dokážu flexibilne rekonfigurovať mozgovú aktivitu počas rôznych úloh, napríklad pri spracovaní jazyka alebo fungovaní pracovnej pamäte. Signály objavili prostredníctvom funkčnej magnetickej rezonancii alebo fMRI. Štúdia vytvorila sken mozgu stovky mladých ľudí. Následne tieto skeny analyzovali pomocou metódy, ktorá im umožnila sledovať komplexné vzorce vĺn pri turbulencii.

Neurologické vedy sa pomerne dlhú dobu zameriavali na interakcie medzi jednotlivými neurónmi. Pomocou nich chceli pochopiť ako mozog funguje. V posledných rokoch sa však vedci častejšie zameriavajú na väčšie procesy, ktoré sa v mozgu odohrávajú. Aj tie im pomáhajú odhaliť ako náš mozog, najdôležitejší orgán v ľudskom tele, funguje.

Autori štúdie vysvetľujú, že je dôležité pochopiť nielen aktivitu mozgu, ale aj mechanizmy ktoré ju efektívne koordinujú a riadia. Aj vďaka tomuto výskumu sa približujeme k pochopeniu toho ako náš mozog funguje. Ak sa nám podarí zistiť ako tento orgán funguje, vedci by jedného dňa mohli vyriešiť aj záhadu nášho vedomia. Pochopenie mozgu by však umožnilo vytvoriť nové liečebné postupy pre neurodegeneratívne ochorenia ako napríklad Alzheimerova choroba alebo iné formy demencie.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close