Vesmír môže byť plný miniatúrnych nesmrteľných čiernych dier, tvrdia vedci
Nová štúdia prichádza s iným vysvetlením pre najväčšiu záhadu kozmu, temnú hmotu.
Temná hmota tvorí väčšinu hmoty vo vesmíre a dodnes sa radí k najväčším záhadám kozmu. Ide o hmotu, ktorá nereaguje s ničím, no stále má svoju gravitáciu, ktorou ovplyvňuje “normálnu” hmotu.
Výskumníci predpokladajú, že temnú hmotu tvorí nejaká exotická látka, ktorú sme doteraz nemali šancu poznať. Existuje niekoľko rôznych kandidátov, no zatiaľ nemáme v rukách dostatočné množstvo dôkazov, ktoré by potvrdili existenciu týchto zvláštnych častíc.
Portál Universe Today ale upozornil na výskum, ktorý posúva výskum temnej hmoty do kúsok iného smeru. Stále síce ide o hypotézu, no podľa nej nie je temná hmota tvorená doteraz nepoznanými časticami, ale obrovským množstvom miniatúrnych čiernych dier. Nová práca sa odráža od starších výskumov, ktoré teoretizovali o existencii takzvaných primordiálnych čiernych dier. Ide o drobné čierne diery, ktoré vznikli krátko po vzniku vesmíru.
Určite ste už čítali o tom, že veľmi krátko po Veľkom tresku bol vesmír oveľa menší a mal oveľa vyššiu hustotu. Niektorí teoretický fyzici uvažovali o tom, že v istom momente kozmickej evolúcie mohol mať vesmír správne podmienky na to, aby čierne diery vznikli samé od seba. Tieto čierne diery sa však diametrálne líšili od tých, ktoré vznikajú kolapsom masívnej hviezdy alebo masívnych monštier, ležiacich v jadrách galaxií. Primordiálne čierne diery majú byť podľa hypotézy extrémne malé s extrémne malou hmotnosťou.
Primordiálne čierne diery by mali veľkosť zrnka piesku a hmotnosť, rovnajúcu sa približne hmotnosti jednej hory. Autori novej štúdie teoretizujú, že takéto objekty majú všetky vlastnosti, ktoré si spájame s temnou hmotou, teda nevylučujú svetlo a môžu sa zoskupovať okolo galaxií.
Neprehliadnite
Práca má svoje problémy
Táto nová štúdia však má svoje muchy. Vedci prakticky vylúčili existenciu primordiálnych čiernych dier na základe nedostatku pozorovaní. Ak by primordiálne čierne diery predstavovali temnú hmotu, muselo by ich existovať toľko, že by prechádzali popred hviezdy pomerne často. To by vytvorili efekt gravitačnej šošovky, ktorý by si astronómovia určite už všimli.
Nová práca ale uvažuje o inom type primordiálnych čiernych dier. Tieto objekty by mali najnižšiu možnú hmotnosť a boli by tak malé, že by do tejto rovnice vstupovala Hawkingova radiácia. Ide o formu žiarenia, cez ktorú môžu čierne diery teoreticky strácať svoju hmotnosť. Autori štúdie vysvetľujú, že tieto primordiálne čierne diery sa buď vyparia, dosiahnu rovnováhu alebo sa dostanú do stavu, kedy ich horizont udalostí zmizne a ostane po nich len nahá singularita.
Autori štúdie sa držia možnosti, že pozostatky týchto čiernych dier by mali veľkosť protónu, no oveľa vyššiu hmotnosť. Zároveň ale priznávajú, že ich práca je prakticky nedokázateľná. Ak by boli tieto objekty elektricky neutrálne, nemohli by sme ich zachytiť.
Komentáre