Vedec ukázal, ako možno prerobiť asteroid na vesmírnu stanicu. Trvalo by to len 12 rokov a bolo by to extrémne lacné

V novej štúdii vedec na dôchodku detailne popísal výstavbu vesmírnej stanice okolo asteroidu, čo znie ako projekt vhodný pre miliardárov.

vesmirna stanica z asteroidu titulka
Zdroj: Paopano / shutterstock.com a sdecoret / shutterstock.com

Viaceré štúdie dokázali, že ak chcú ľudia bývať vo vesmíre, najlepšou možnosťou je pre nich vytvoriť vesmírnu stanicu s obrovským rotujúcim prstencom vytvárajúcim umelú gravitáciu vo vnútri stanice. Fanúšikovia sci-fi sa mohli s týmto konceptom stretnúť napríklad vo filme 2001: Vesmírna Odysea.

Nejaký ten piatok už existuje aj teoretický koncept rotujúcej vesmírnej stanice, ktorá by bola postavená okolo asteroidu. Mnohí vedci sa tomuto konceptu veľmi nevenovali, pretože technológie zatiaľ nie sú na dostatočnej úrovni, aby sa tento nápad dokázal pretaviť do skutočnosti. Vedec menom David W. Jensen, ktorý je momentálne už na dôchodku, však vo svojej novej správe ponúkol detailný plán vývoja vesmírneho obydlia na asteroide, informuje portál Universe Today.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Jensen premýšľal nad každým detailom a vo svojej práci rozoberá každý jeden krok od výberu vhodného asteroidu, výberu ubytovacieho modulu až po misiu, ktorá by nás na asteroid dostala. V kroku výberu asteroidu hľadal autor najlepšieho kandidáta na základe niekoľkých faktorov. Ako prvé musel Jensen samozrejme zohľadniť kompozíciu asteroidu, no nemenej dôležité je aj to, ako ďaleko sa asteroid nachádza a aká je jeho veľkosť.

Jensen nakoniec vybral jedného vhodného kandidáta, asteroid Atira. Tento asteroid má priemer približne 4,8 km a dokonca má aj svoj vlastný mesiac, ktorým je kilometrový drobný asteroid. Atira nie je najbližším asteroidom. No stále sa nachádza v obývateľnej zóne Slnka, čo by mohlo pomôcť stabilizovať teploty v ubytovacom moduly.

V ďalšom kroku je na rade stanica. Ako sme už spomenuli na začiatku, tá musí mať kruhový alebo kužeľový tvar, aby mohla rotovať a vďaka odstredivej sile vytvárať umelú gravitáciu. Asteroid Atira má svoju rotáciu, no ak by sme chceli na ňom postaviť základňu, potom by sme ho museli roztočiť ešte o niečo viac, aby gravitácia imitovala prirodzenú gravitáciu na Zemi. Jensen nakoniec usúdil, že stanica okolo asteroidu by mala mať tvar kruhového prstenca.

Mimoriadne ambiciózny projekt

Ako by stavba prebiehala? Jensen tvrdí, že na začiatku by sa poslala „zárodková kapsula“. Tá by obsahovala štyroch robotov s tvarom pavúka, základnú stanicu a dostatok elektroniky na postavenie 3-tisíc ďalších robotov. Celé toto by vážilo len 8,6-ton, čo je na projekt takejto škály naozaj veľmi málo. Keď sa tento základný balíček dostane k asteroidu, nebude potrebovať akúkoľvek pomoc zo Zeme, teda aspoň teoreticky.

Váha celého projektu ale nie je jediné, z čoho vám spadne sánka. Jensen tvrdí, že celá výstavba vesmírnej stanice by stála len niečo cez 4-miliardy dolárov. Pre bežného človeka síce obrovská suma, no porovnajme si to s celým programom Apollo, za ktorý NASA dala 93-miliárd dolárov. Nová stanica by poskytla miliardu metrov štvorcových priestoru, ktorý neexistoval. V prepočte to vychádza že výstavba štvorcového metra vo vesmíre vyjde na štyri doláre.

Jensen tvrdí, že celá konštrukcia môže byť hotová za 12 rokov. Chvíľu potrvá kým sa stanica naplní vzduchom a vodou, rovnako kým sa začnú regulovať teploty v stanici. Aj tak je to mimoriadne pôsobivá časová os. Otázkou je, či je tento nápad realistický. Na prvý pohľad sa zdá, že by sa Jensenov projekt skutočne dal postaviť. No treba sa na jeho prácu pozrieť aj z inžinierskeho hľadiska. Ak si však zoberieme cenu projektu, technickú dostupnosť a časovú os realizácie, znie to úplne ako projekt, ktorého by sa mohol chytiť nejaký miliardár.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre