Vedci vyriešili záhadu, prečo povrch Venuše vyzerá tak „mlado“, hoci nemá platňovú tektoniku
Venuša sa vyznačuje intenzívnou sopečnou činnosťou, ktorú si doteraz vedci nevedeli vysvetliť.
Výskumníci z inštitútu SwRI vytvorili v rámci svojej novej štúdie model, ktorý ukazuje históriu kozmických impaktov Venuše. Cieľom práce je vysvetliť, ako je možné, že povrch planéty vyzerá tak mlado, hoci planéta nemá platňovú tektoniku, ktorá by recyklovala jej povrch.
V práci porovnávali množstvo kozmických objektov, s ktorými sa stretla Venuša a Zem. Z toho usúdili, že s najväčšou pravdepodobnosťou do Venuše vrážali objekty rýchlejšie, čím uvoľnili viac energie a tým vytvorili horúce jadro. Toto žeravé jadro podporovalo obdobia sopečnej činnosti, ktoré pokryli celú planétu novým povrchom.
„Jednou zo záhady Slnečnej sústavy je to, že aj napriek podobným veľkostiam a hustote planéty Zem a Venuša fungujú diametrálne odlišne. Tieto rozdiely môžeme špecificky pozorovať aj na tom ako sa materiál pohybuje cez planétu,“ tvrdí doktor Simone Marchi, vedúci novej práce.
Zem je jedinou planétou s platňovou tektonikou. Tieto procesy pomáhajú planéte vytvoriť si nový povrch. Venuša je iná, namiesto mnohých tektonických platní má len jednu jedinú, ktorá pokrýva celú planétu. Napriek tomu má na povrchu Venuša viac sopiek, ako ktorákoľvek iná planéta Slnečnej sústavy. Na planéte sa nachádza približne 80-tisíc sopiek, čo je približne 60-krát viac ako na Zemi. Výskumníci zisťujú, že tieto sopky mohli pomôcť vytvoriť planéte nový povrch tým, že starý zaplavili lávou. Tieto procesy môžu prebiehať do dnešného dňa. Predchádzajúce simulácie nedokázali ukázať takúto úroveň sopečnej činnosti.
„Náš najnovší model ukazuje pretrvávajúcu sopečnú činnosť, ktorú poháňali energetické kolízie odohrávajúce sa v počiatku histórie planéty. Tento scenár ponúka zaujímavé vysvetlenie mladého povrchu planéty,“ hovorí Jun Korenaga, spoluautor štúdie.
Nový povrch planéty
Zem a Venuša vznikali v rovnakej časti Slnečnej sústavy a majú podobnú kompozíciu. Venuša sa však nachádza o niečo bližšie k Slnku, čo malo výrazný dopad na jej vývoj. Planéta sa okolo hviezdy pohybuje o niečo rýchlejšie ako Zem a ak sa stretne s kozmickými objektmi, tie do nej vrazia taktiež o niečo rýchlejšie, čím uvoľnia po náraze väčšie množstvo energie.
„Vyššie rýchlosti nárazu majú potenciál roztaviť viac kremičitanov. V prípade Venuše hovoríme o roztavení približne 82% jej plášťa. To vedie k vytvoreniu zmiešaného plášťa zloženého z mixu roztavených materiálov,“ vysvetľuje Raluca Rufu, spoluautor výskumu.
V minulosti vedci potrebovali špeciálne podmienky, aby v modeloch získali masívnu vulkanickú činnosť Venuše. Autori novej štúdie ale vysvetľujú, že ak do tejto rovnice pridáme energetické nárazy objektov z vesmíru, uvidíme že tieto objekty majú potenciál spustiť výrazné a dlhé obdobia sopečnej činnosti, bez toho aby museli vedci nejak upravovať parametre planéty.
Neprehliadnite
K planéte v nasledujúcich rokoch poputuje niekoľko vedeckých misií, VERITAS, DAVINCI a EnVision. Vedci veria, že vďaka týmto misiám sa dozvieme viac o planéte, ktorú niekedy prezývame aj „Dvojička Zeme“.
Komentáre