Vedci vypočítali, kedy život pre ľudí na Zemi, ako ho poznáme, už nebude možný. Toto je náš súdny deň, hovoria
Približne 250-miliónov rokov do budúcnosti vznikne na Zemi nový superkontinent, ktorý bude skôr pustinou, než Zemou akú poznáme.
Globálne otepľovanie sa stáva rok čo rok vážnejším a mnohí vedci vyzývajú svetové vlády, aby konali. Ak necháme situáciu plynúť tak ako doteraz, už o pár rokov môže ľudstvo čeliť vážnym problémom.
Klimatické zmeny spôsobené ľudskou činnosťou sú vážnym problémom, no z veľmi dlhodobého hľadiska na ňom nemusí záležať, čo dokázali výskumníci z University of Bristol. Tí vo svojej práci nepodceňujú vážnosť globálneho otepľovania, no v prvej štúdii svojho druhu sa prostredníctvom superpočítača pozreli 250-miliónov rokov do budúcnosti. Simulácie nám ukazujú, ako bude Zem vyzerať, keď sa eventuálne všetky kontinenty spoja do jedného.
Simulácia priniesla znepokojivú víziu budúcnosti. Naznačuje, že počas procesu formácie nového superkontinentu si planéta prejde klimatickými extrémami. Tie sa dramaticky zintenzívnia, keď superkontinent nakoniec vznikne. Extrémne teploty spôsobí aj starnúce Slnko, ktoré sa každým momentom stáva jasnejšie a vyžaruje viac energie, čím ešte viac ohrieva Zem. V praxi sú tieto zmeny nepostrehnuteľné, no o 250-miliónov rokov by mohli hrať vážnu úlohu.
„V ďalekej budúcnosti bude na Zemi len jeden superkontinent, príliš horúci na to, aby väčšina druhov prežila.“
Okrem slnka sa zintenzívnia aj tektonické procesy v zemskej kôre. To povedie k častým sopečným erupciám a uvoľnení obrovského množstva oxidu uhličitého do atmosféry. Oxid uhličitý je skleníkový plyn, ktorý nám robí problémy aj dnes.
Človek a cicavce vo všeobecnosti dokázali prežiť vďaka schopnosti prežiť klimatické extrémy. To sa prejavilo hlavne evolúciou srsti alebo hibernáciou počas chladných mesiacov. Cicavce sa skôr učili prispôsobovať chladu, pričom ich tolerancia tepla ostávala viac-menej nezmenená. Teplotné extrémy, ktoré prídu s novým superkontinentom nakoniec povedú k ich vymretiu.
Neprehliadnite
“Novovzniknutý superkontinent uštedrí životu na planéte tri tvrdé rany. Prvou je samotná kontinentalita a potom tu máme horúcejšie slnko a viac CO2 v atmosfére. Výsledkom je nepriateľské prostredie bez jedla a vody,” tvrdí vedúci výskumu, doktor Alexander Farnsworth.
Podmienky, ktoré nemôžeme prežiť
Simulácia ďalej ukázala, že teploty na celom superkontinente by sa mohli pohybovať okolo 40-50 stupňov Celzia, pričom Zem by si prechádzala oveľa výraznejšími dennými skokmi v teplotách. Koniec koncov by vzniklo prostredie, ktoré by bolo nielen pre nás, ale aj množstvo iných druhov, neobývateľné.
Autori v práci adresovali aj globálne otepľovanie. Podľa simulácie teploty porastú, čo povedie k väčšiemu teplotnému stresu a úmrtnosti v niektorých regiónoch. Napriek tomu by veľká časť planéty mohla ostať obývateľnou, až dokým nepríde táto výrazná zmena v usporiadaní kontinentov. Po vzniku superkontinentu by mohlo pre cicavce ostať obývateľných len 16% pôdy.
“Naša simulácia neprináša ružový výhľad do budúcnosti. Napriek tomu je mimoriadne dôležité, aby sme neprestali myslieť na súčasnú klimatickú krízu, ktorú sme spôsobili vypúšťaním emisií do atmosféry. Už dnes čelíme teplotám, ktoré sú pre nás rizikové,” tvrdí Eunice Lo, spoluautorka štúdie.
Nový superkontinent, ktorý vedci nazvali Pangea Ultima, by sa mal vyformovať v najbližších 250-miliónoch rokoch.
Komentáre