Vedci vypočítali, kedy na Zemi dôjde kyslík. Toto je osudný deň ľudstva, kedy budeme musieť odísť z planéty
Kyslík v atmosfére nie je niečo, čo si planéta dokáže udržať večne, tvrdia výskumníci. Postupne ho stratí aj tá naša. Dobrou správe ale je, že máme ešte veľa času, aby sme sa pripravili na tento problém.
Zem je dnes jedinou planétou o ktorej vieme, že je schopná podporovať život, aj vďaka kyslíku, ktorý takmer všetky organizmy na planéte k životu potrebujú. Výskum z Toho University už dávnejšie dokázal, že nič netrvá večne a v budúcnosti Zemi dôjde aj táto dôležitá látka. Kedy to bude?
Odhadnúť, ako sa bude kyslík v atmosfére planéty meniť na dlhodobých škálach predstavovalo pre vedcov obrovský problém. V roku 2021 sa ale vo vedeckej publikácii Nature Geoscience objavila práca, ktorej sa podarilo s pomocou numerického modelu odhaliť vzdialenú budúcnosť atmosfére Zeme, dnes ešte bohatej na kyslík.
Hneď ako prvé vás musíme upokojiť, kyslík na Zemi nedôjde podľa autorov štúdie nijak skoro. Práca zistila, že o budúcnosť sa však budú musieť obávať naši vzdialení potomkovia o miliardu rokov do budúcnosti.
“Téma životnosti pozemskej biosféry sa preberá už roky. Vieme že jas nášho Slnka postupne narastá, čo ovplyvňuje globálny geochemický cyklus. V našej teoretickej práci musíme zohľadniť faktory na mimoriadne veľkej časovej škále, napríklad úbytok CO2 v atmosfére alebo globálne otepľovanie spôsobené zjasňujúcim sa Slnkom. Z modelu nám však vyplynulo, že biosféra Zeme ako ju poznáme, prestane existovať v nasledujúcich dvoch miliardách rokov,” vysvetľuje jeden z autorov štúdie, Kazumi Ozaki.
Autori štúdie vysvetľujú, že smrť zemskej biosféry nastane kombináciou prehrievania planéty a nedostatku CO2 pre fotosyntézu. Podľa tohto scenára môžeme spolu s tým očakávať aj pokles atmosférického kyslíku.
Ako bude svet vyzerať o miliardu rokov?
V rámci štúdie výskumníci vytvorili model simulujúci podnebie Zeme a biologicko-geologicko-chemické procesy. Autori zároveň vysvetľujú, že simulovanie evolúcie biologických a geologických systémov v sebe nesie nepresnosti, preto v rámci štúdie pracovali s rôznymi pravdepodobnosťami. Vedci simuláciu spustili 400-tisíckrát, pričom menili rôzne parametre modelu.
Neprehliadnite
Výsledky štúdie ukázali, že atmosféra bohatá na kyslík, nám vydrží ešte približne miliardu rokov. Následne si Zem prejde rapídnym úbytkom kyslíka. Nakoniec skončí ako Zem v dávnej minulosti, podobne ako vyzerala pred Veľkou oxidačnou udalosťou pred 2,5-miliardami rokov.
“Atmosféra po deoxidačnej udalosti sa charakterizuje vysokými hodnotami metánu, nízkymi hladinami CO2 a žiadnou ozónovou vrstvou. Neznamená to, že planéta bude nepriateľská ku všetkému životu, existovať tu budú môcť len anaeróbne organizmy,” tvrdí Ozaki.
Atmosféra bohatá na kyslík môže byť mimoriadne silnou známkou obývateľného sveta. Na druhú stranu ale autori tvrdia, že kyslík v atmosfére nie je trvalou charakteristikou planéty. Predpokladajú, že atmosféra bohatá na kyslík môže existovať len 20 až 30% celkovej histórie planéty.
Možno sa to zdá ako zlá správa, no miliarda rokov je naozaj dlhá doba, aspoň pre nás ako ľudí. Zem existuje približne 4,5-miliárd rokov a predpokladá sa, že Homo sapiens vznikol pred približne 200-tisíc rokmi. Hoci je dobré vedieť, že Zemi raz môže dôjsť kyslík, zatiaľ to nie je problém, nad ktorým by sme mali strácať spánok. Už dnes technológie napredujú rapídnym tempom, čiže je viac než pravdepodobné, že si dokážeme poradiť aj s týmto problémom.
Komentáre