Vedci našli najstarší dôkaz o používaní ohňa skorými ľuďmi na varenie. Uvarená ryba ukazuje šikovnosť našich predkov

Vedci z Tel Aviv University objavili známky varenia, ktoré sú státisíce rokov staršie, než sa predpokladalo.

Kedy človek skutočne ovládol oheň?
Zdroj: CC0 from Pixabay, NASA / JPL-Caltech

Vedci z Tel Aviv University objavili v spolupráci s ďalšími univerzitami stopy ryby, ktorú naši predkovia uvarili pred približne 780-tisíc rokmi. Ryba pripomínala svojou stavbou kapra a jej ostatky našli na archeologickom nálezisku Gesher Benot Ya’aqov.

Ako vysvetľujú autori výskumu, tento objav demonštroval dôležitosť obydlí našich predkov v blízkosti vodných telies. Zároveň ale dokázali, že aj ryby hrali určitú úlohu v jedálničku prehistorického človeka. Nielenže sa naši predkovia nimi živili, no už museli poznať aj oheň a význam varenia si potravy.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Vedci našli zuby, ktorými si ryby dokázali rozžuť tvrdú potravu, napríklad ulity. Tieto zuby objavili vo veľkom množstve v rôznych vrstvách na nálezisku. Predpokladá sa, že rybu predkovia ulovili v jazere Hula, ktoré sa nachádza neďaleko náleziska. Na základe štruktúry zubnej skloviny usúdili, že boli ryby vystavené teplotám, ktoré by ich uvarili. Muselo však ísť o úmyselné varenie, ryby neboli zachytené v náhodnom požiari.

Predchádzajúce stopy varenia sú mladšie o 600-tisíc rokov a spájajú sa s objavením moderného človeka, teda druhu Homo sapiens.

„V našom výskume sa nám podarilo zrekonštruovať živočíšnu populáciu jazera Hula. Zistili sme, že v týchto vodách kedysi dávno žil druh ryby, ktorý postupom času zanikol. Tento druh mohol na dĺžku dosahovať až dva metre. Zároveň predpokladáme, že v jazere žilo množstvo rýb, ktorými sa naši predkovia živili. Na ich uvarenie vymysleli špeciálny postup,“ vysvetľuje doktor Irit Zohar, ktorý sa podieľal na výskume.

Poznali naši predkovia oheň oveľa skôr?

Opäť sa tak dokázalo, že aj naši predkovia boli pomerne vyspelé tvory, hoci ich často vnímame ako primitívnych jaskynných mužov. Schopnosť uvariť si potravu totiž značí výrazný evolučný posun. Varenie totiž umožnilo našim predkom lepšie využívať zdroje, ktoré mali k dispozícii. Predpokladá sa tiež to, že ryba nebola jediným pokrmom, ktorý si naši predkovia dokázali na ohni pripraviť. Autori štúdie teoretizovali o tom, že mohli variť aj iné živočíchy alebo rastliny.

Varenie je dôležité, lebo takto pripravené jedlo si vyžaduje menej energie na strávenie. Vďaka tomu môže naše telo využiť energiu na vývoj iných dôležitých vecí. Prechod na varenú stravu zároveň značí moment, kedy sa lebka a čeľusť človeka začali meniť. Zároveň už naši predkovia nemuseli denne hľadať jedlo a konzumovať surové mäso. Čas venovali do budovania sociálnych štruktúr.

Autori štúdie zároveň naznačujú, že jedenie rýb je to, vďaka čomu sme sa stali ľuďmi, akými sme dnes. Mäso týchto živočíchov obsahuje omega-3 mastné kyseliny, zinok, jód a ďalšie látky, ktoré prispievajú k vývoju mozgu.

Migrácia našich predkov mohla byť zároveň ovplyvnená tým, kde sa nachádzajú zdroje sladkej vody. Rieky či jazerá, priťahujú pozornosť iných živočíchov, no zároveň sa v nich nachádzajú ryby, ktorých lov nebola náročná úloha. Ryby našim predkom poskytovali množstvo živín. Na archeologickom nálezisku zároveň vedci objavili stopy ohňa, ktoré sa považujú za najstaršie na území Eurázie. Naši predkovia mohli oheň ovládnuť stovky tisíc rokov skôr, než sa spočiatku predpokladalo.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre