Čakanie v dlhom rade, na výsledky dôležitého pohovoru či na tú jednu vec, na ktorú ste sa tešili celý mesiac. V živote ste už asi aj vy zažili milión situácií, kedy ste boli netrpezliví a nervózne ste prešľapovali z miesta na miesto. Lenže prečo sú vlastne ľudia netrpezliví?
Výskumníci z University of Texas, Austin, sa v dvoch nových štúdiách pozreli na to, čo sa deje v našom vnútri, keď pociťujeme pocity nedočkavosti a ako tieto pocity ovplyvňuje naša túžba mať veci uzavreté. Prvá štúdia sa zameriava na to, ako nedočkavosť ovplyvňuje naše rozhodovanie. Výskumníci sa pozreli bližšie na proces ako sa rozhodujeme, keď máme na výber dokončiť niečo hneď alebo si to nechať na neskôr.
Potreba mať veci uzatvorené ovplyvňuje náš systém intertemporálnej voľby. Ide o relatívne hodnoty, ktoré si ľudia pridelia k odmene teraz a odmene niekedy neskôr. Výskumníci vykonali zaujímavý experiment, ktorý skúmal rozhodnutia ľudí medzi ukončením práce skôr, alebo pracovaním menej neskôr. Odpovede vedcov prekvapili.
Zaujímavé je, že dobrovoľníci zapojení do experimentu by radšej zaplatili dolár navyše, len aby si mohli platbu vybaviť skôr a nemuseli na ňu myslieť. Rovnako preferovali pracovať o 15% viac za rovnaký plat, ak by to znamenalo, že prácu ukončia skôr a dokonca radšej pracovali hodinu nadčas pred dovolenkou, aby mohli správu odovzdať pred voľnom, akoby mali dostať zaplatené za dokončenie správy po voľne.
“Tento experiment ukázal, že netrpezlivosť nie je len o tom slepo chcieť mať všetko ihneď. Netrpezlivosť je zároveň naša túžba splniť si svoju prácu alebo ciele, aby nad nami neviseli dlhšie, než je potrebné, “ vysvetľuje Anabelle Roberts, jedna z autorov štúdie.
Ľudia majú potrebu veci uzatvárať
V druhej štúdii Roberts s kolegami skúmali to ako sa cítime, keď je čakanie nevyhnutné. Tu sa ukázalo, že ak musíme na niečo čakať, čím sme bližšie k cieľu, tým nervóznejší máme tendenciu byť.
“Ak očakávame že sa čakanie na niečo už čoskoro skončí, stávame sa nervóznejší, čím bližšie ku koncu sme,” tvrdí Roberts.
Výskumníci v tejto štúdii skúmali emócie dobrovoľníkov v reálnych situáciách. Tí popisovali, že čím bližšie bol autobus k cieľovej destinácii, čím bližšie boli k očkovaniu alebo čím bližšie boli výsledky volieb, tým nervóznejší a netrpezlivejší ľudia boli. Čo sa týka volieb, netrpezliví ľudia boli aj v prípade, ak si boli istí tým, že ich kandidát nemá šancu vyhrať. V tomto prípade išlo o pocit mať túto situáciu čím skôr z krku.
Štúdia teda tvrdí, že naša netrpezlivosť vychádza z potreby uzatvoriť rozrobené veci. Autori zároveň tvrdia, že pre spoločnosti by mohlo byť vhodnou stratégiou uviesť dlhší čakací termín pri posielaní tovaru. Balík by teda zákazníkovi prišiel ešte predtým, než by začal byť nervózny, čím by sa znížil počet negatívnych situácií. V ďalšom výskume chce Roberts zistiť, či existujú efektívne metódy na to, aby sme boli trpezlivejšími.
