Nielen vedci hovoria, že telesná aktivita je pre naše zdravie dôležitá. Dnes je doba, kedy mnohí žijú sedavým životným štýlom, pričom po práci nevedia nájsť energiu alebo čas na fyzickú aktivitu.
Štúdie pritom hovoria, že stačí len málo a naše zdravie sa výrazným spôsobom obráti k lepšiemu. Rovnakého názoru sú aj výskumníci z Massachusetts General Hospital, ktorí vo svojej novej štúdii dokázali, ako nám pomáha fyzická aktivita znížiť riziko srdcovocievnych ochorení. Vysvetľujú, že pohyb znižuje stresovú aktivitu v mozgu a tým znižuje aj riziko srdcovocievnych ochorení.
“Ľudia s problémami zapríčinenými nadmerným stresom, napríklad s depresiou, pociťovali najväčšie výhody z fyzickej aktivity v prípade kardiovaskulárnych problémov,” vysvetľujú autori štúdie.
Pre potreby výskumu vedci analyzovali zdravotné záznamy viac ako 50-tisíc ľudí, ktoré pochádzali z Biobanky v Birghame. Následne vybrali 774 dobrovoľníkov, pri ktorých sledovali mozgovú aktivitu spojenú so stresom.
Dobrovoľníkov výskumníci následne skontrolovali po desiatich rokoch. Ukázalo sa, že takmer 13% dobrovoľníkov malo srdcovocievne problémy. Tí dobrovoľníci, ktorí dodržiavali odporúčania ohľadom fyzickej aktivity však mali o 23% nižšie riziko vývoja srdcovocievnych ochorení. Ľudia cvičiaci vo väčšej miere mali zároveň nižšie úrovne mozgovej aktivity spojenej so stresom. Zároveň im lepšie fungoval prefrontálny kortex, ktorý sa spája s rozhodovaním, kontrolou impulzívneho správania a zároveň pomáha obmedzovať stresové centrá v mozgu.
Ľuďom trpiacim depresiou pomáha fyzická aktivita viac
K tomu autori štúdie zistili aj niečo iné. Riziko srdcovocievneho ochorenia sa znižuje oveľa viac, ak fyzickú aktivitu vykonávajú ľudia s predispozíciou na väčšiu stresovú mozgovú aktivitu. Tá sa objavuje napríklad pri depresii.
“Fyzická aktivita pomáha dvojnásobne viac ľuďom s depresiou. Myslíme, že to môže vysvetliť účinok pohybu na stresovú mozgovú aktivitu,” tvrdí Ahmed Tawakol, jeden z autorov štúdie.
Autori štúdie však zatiaľ nehovoria o jednoznačných výsledkoch. V ďalších krokoch plánujú vykonať výskumy, ktoré by naozaj potvrdili, že existuje vzťah medzi fyzickou aktivitou, zmiernením stresovej aktivity v mozgu a znížením rizika srdcovocievnych ochorení. Zároveň ale vyzývajú lekárov, aby sa nebáli pacientom povedať, že fyzická aktivita môže mať priaznivý dopad na mozog a v prípade pacientov s depresiou môže pomôcť dvojnásobne aj v prípade zníženia rizika srdcovocievnych ochorení.
Pohyb človeku prospieva na mnohých frontoch a zlaté pravidlo hovorí, že lepšie málo, ako vôbec. Dokazuje to aj výskum publikovaný v The Obesity Society. V ňom sa autori zamerali práve na ľudí, ktorí majú sedavé zamestnanie. Štúdia zistila, že ak chcete cvičiť, no máte čas napríklad len cez víkendy, vôbec sa nebojte toho, že by vám to bolo zbytočné. Ukázalo sa totiž, že ľudia cvičiaci len cez víkendy má vyššiu tendenciu trénovať intenzívnejšie a dlhšie ako človek, ktorý cvičí ľahko každý deň.
