Vďaka špionážnym satelitom zo studenej vojny našli výskumníci stovky rímskych pevností: Čo o nich vieme?
Autori štúdie zaznamenali viac ako 390 nových pevností z čias Rímskej ríše. Tieto pevnosti sa nachádzajú v Sýrii a Iraku.
Pred približne dvetisíc rokmi Rímska ríša stavala svoje pevnosti naprieč severnou časťou Úrodného polmesiaca, na území dnešnej západnej Sýrie a severozápadného Iraku.
Veľké množstvo rímskych pevností zdokumentoval v 20. rokoch minulého storočia jezuitský misionár Antoine Poidebard. Ten oblasť preskúmal s pomocou dvojplošníka z čias prvej svetovej vojny. Poidebard zistil aj to, že tieto pevnosti Rimania vystavali zo severu na juh, aby vyznačili východnú hranicu Rímskej ríše. Dokopy Poidebard odhalil 116 pevností.
Výskumníci z University of Dartmouth v rámci nového výskumu odhalili 396 nových pevností, pričom dáta čerpali z naozaj neobvyklého zdroja. Použili zábery, ktoré získali z odtajnených spisov špionážnych satelitov, ktoré pracovali počas studenej vojny. Autori štúdie zároveň tvrdia, že tieto pevnosti boli postavené z východu na západ. Nová analýza teda dokazuje, že sa Poidebard mýlil s tým, že by pevnosti Rimania postavili zo severu na juh.
Pevnosti sa tiahnu od mesta Mosul v Iraku až po Aleppo v západnej Sýrii.
“Prekvapilo ma, že existuje tak veľa pevností, ktoré sú rozložené práve týmto spôsobom. Dlho sme predpokladali, že tieto pevnosti slúžili ako hranica medzi Rímom a jeho nepriateľmi, teda perzskými alebo arabskými vojskami,” tvrdí vedúci štúdie, Jesse Casana.
Ako sme už spomenuli, vedecká komunita predpokladala, že Poidebardova mapa ukazovala pevnosti vyznačujúce hranicu a tieto pevnosti slúžili na to, aby sa zabránilo pohybu cez túto hranicu. Nová štúdia čerpala dáta z odtajnených špionážnych misií CORONA a HEXAGON, ktoré boli aktívne počas studenej vojny. Satelitné zábery pochádzajú z obdobia od roku 1960 až do roku 1986. Väčšina záberov je dostupná v rámci open-access projektu CORONA Atlas Project.
Neprehliadnite
Stovky nových rímskych pevností
Výskumníci sa sústredili na oblasť s rozlohou približne 300-tisíc kilometrov štvorcových v severnej časti Úrodného polmesiaca. V tomto regióne sa pevnosti hľadali lepšie a podľa autorov ide o archeologicky významný región. Dokopy v tejto oblasti poznali vedci 4,5-tisíc archeologických nálezísk a štúdia pridala do zoznamu 10-tisíc nových.
V rámci štúdie vedci vytvorili sadu morfologických kategórií, založených na špecifických znakoch, ktoré možno odčítať zo satelitných záberov. Jednou z kategórií boli aj “Poidebardove pevnosti”. Poidebard počas svojho výskumu popísal, že tieto pevnosti mali výrazne štvorcový tvar a veľkosť približne polovice futbalového ihriska.
Samotné pevnosti boli dostatočne veľké na to, aby ubytovali vojakov, kone alebo ťavy. Na základe satelitných obrazov autori štúdie zistili, že niektoré pevnosti mali vyhliadkové veže. Samotné pevnosti postavili Rimania z kameňa a blaty, inak povedané tehly vyrobenej z bahna. Niektoré pevnosti boli postavené čisto len z blát. Ak bola pevnosť postavená z bahennej tehly, eventuálne sa vplyvom prostredia rozpadli.
Autori predpokladali, že väčšinu pevností už nenájdu, lebo sa časom zničili, alebo ich prekrylo poľnohospodárstvo či iná aktivita. Z pôvodných 116 Poidebardových pevností vedci identifikovali 38, pričom objavili 396 nových. 290 z nich sa nachádzalo v študovanej oblasti. Okrem klasických štvorcových pevností výskumníci našli aj pevnosti postavené okolo chrámu, alebo pevnosti s interiérovou architektúrou. Štúdia potvrdzuje, že pevnosti slúžili na podporu presunu vojsk, zásob, alebo obchodu.
Komentáre