Veda a výskum

Dva vypálené tábory a príbeh obrovského neúspechu: Ako Rimania prehliadli 200 ton striebra?

Neďaleko nemeckého mesta Bad Ems našli archeológovia stopy dvoch rímskych vojenských táborov. Tie boli úmyselne zapálené a opustené.

V prvom storočí nášho letopočtu Rímska ríša vybudovala dva vojenské tábory neďaleko nemeckého mesta Bad Ems. Rimania v tejto oblasti pátrali po striebornej rude. V rámci archeologického výskumu vedci z Goethe University objavili niekoľko drevených štruktúr, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou slúžili na odvrátenie potenciálneho útoku nepriateľa.

Išlo o drevené koly, ktoré sa spomínajú v historických prameňoch z daného obdobia. Čo sa však týka dvoch vojenských táborov, o ich existencii sa archeológovia dozvedeli až začiatkom roka. Už v roku 2016 však vedci získali dôvod k archeologickému výskumu v oblasti mesta Bad Ems. Istý lovec si všimol rozdiel v zafarbení obilného poľa, čo naznačovalo existenciu štruktúry pod povrchom. Následné archeologické vykopávky potvrdili existenciu vojenských táborov z čias Rímskej ríše.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Zaujímavosťou je, že len jeden z táborov bol dokončený. Predpokladá sa, že približne 3-tisíc vojakov, ktorí mali v tábore žiť, muselo spať v stanoch. Vykopávky odhalili len jednu stavbu, ktorá slúžila ako sklad. Zároveň archeológovia našli stopy po požiari. Ako vysvetľujú vedci, po niekoľkých rokoch tábor zhorel, nikto však nevie zatiaľ povedať prečo. Druhý a o niečo menší tábor objavili archeológovia o čosi neskôr.

Lenže prečo Rimania opustili oba tábory, ktoré navyše podľa dostupných dôkazov úmyselne zapálili? Viac informácií našli archeológovia v zápiskoch rímskeho historika menom Tacitus. Podľa jeho slov sa rímsky guvernér Curtius Rufus pokúšal v oblasti ťažiť striebornú rudu, no jeho pokus skončil okolo roku 47 neúspechom. Dôvodom bolo malé množstvo striebra, ktoré sa Rimanom podarilo vyťažiť. Inými slovami, nedávalo im zmysel v ťažbe pokračovať.

Prehliadli významné ložisko

Spolu s táborom našli archeológovia aj šachty datujúce sa do čias Rímskej ríše. Vďaka nim by mohli striebro ťažiť až 200 rokov, ak by ho však dokázali nájsť. Bohaté ložiská však boli objavené až o niekoľko storočí neskôr.

„Úmysel Rimanov ťažiť striebro by vysvetľoval aj prítomnosť dvoch vojenských táborov. Rímska ríša sa chcela vedieť ubrániť pred náhlymi útokmi, čo nie je vzhľadom na hodnotu striebra v tej dobe prekvapujúce. Potrebujeme však ďalšie výskumy, než budeme môcť túto teóriu potvrdiť,“ vysvetľuje profesor Markus Scholz, ktorý sa podieľal na vykopávkach.

Ako vysvetľujú autori, Rimania jednoducho nenašli ložisko, v ktorom sa ukrývalo približne 200 ton striebra. Toto ložisko sa nachádzalo len o niečo hlbšie ako objavené rímske tunely. Autori výskumu predpokladajú, že za neúspech mohla pracovná sila, ktorá sa do kopania šácht veľmi nehrnula. Z historických prameňov možno vyčítať že vojaci, ktorí boli poverení kopaním tunelov, písali list do Ríma. Tento list bol adresovaný priamo cisárovi a žiadali v ňom, aby vyplatenie odmien vopred. Tým sa chceli vyhnúť tomu, aby pracovali zbytočne.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close