SpravodajstvoVeda a výskum

V boji s globálnym otepľovaním cúvame. Emisie smerujú opačným smerom, než by sme potrebovali

V roku 2023 ľudstvo vypustilo do atmosféry viac emisií, než oproti predchádzajúcim rokom.

Podľa novej správy medzinárodného klimatického panelu IPCC (pozn. Redakcie: Intergovernmental Panel on Climate Change) ľudská činnosť výrazne ovplyvnila našu planétu. Emisie oxidu uhličítého a ďalších skleníkových plynov aj naďalej rastú a s tým sa zvyšujú aj globálne teploty.  

Ako vysvetľuje nová správa, medzi rokmi 2011 a 2020 globálne povrchové teploty vzrástli o 1,07 stupňov Celzia oproti priemerným teplotám v rozmedzí rokov 1850 až 1900. Portál Universe Today informuje, že teploty by v nadchádzajúcich desaťročiach mohli vzrásť o 1,5 až 2 °C s ohľadom na to, či dokážeme dosiahnuť nulové emisie do roku 2050.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Situácia sa ale nevyvíja dobre. Podľa dát z obdobia minulého roku emisie vzrástli o 1,1% oproti predchádzajúcim rokom. Dokopy sa do atmosféry uvoľnilo 36,8-miliárd ton oxidu uhličitého z ľudských zdrojov, pričom ďalších 4,1-miliárd ton oxidu uhličitého vzniklo prostredníctvom extrémnych lesných požiarov, deforestácie a iných zdrojov. Odborníci v tomto smere poukazujú na to, že v skutočnosti sa vzďaľujeme od našich cieľov namiesto toho, aby sme sa ich pokúšali dosiahnuť. To zároveň znamená aj to, že sa situácia ešte zhorší, než sa začne postupne zlepšovať.  

Uhlíkový rozpočet je údaj, ktorý kvantifikuje, koľko emisií oxidu uhličitého sa uvoľnilo do atmosféry a koľko oxidu uhličitého sa z atmosféry stiahlo pomocou uhlíkového cyklu planéty. Rastliny napríklad pohlcujú oxid uhličitý a premieňajú ho na kyslík, no uhlík sa dokáže z atmosféry dostať aj inými spôsobmi. Uhlíkový cyklus planéty zabezpečuje, aby teploty ostali stabilné po celý čas. 

Zem si celé veky udržiavala relatívne stabilný uhlíkový cyklus. Priemyselná revolúcia však spôsobila drastický nárast v spaľovaní fosílnych palív a vypúšťanie emisií uhlíka do atmosféry. K tomu prispel aj výrazný nárast populácie.  

Nekráčame dobrým smerom

Ako sa píše v správe, v roku 2023 narástla koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére na 420 častí na milión. Priemerná teplota povrchu bola naprieč minulým rokom 1,2 °C. Rok 2023 si zároveň vyslúžil titul najteplejšieho roku, aký sme zaznamenali. V rámci projektu GEOS výskumníci z NASA vytvorili aj vizualizáciu, ktorá nám dáva lepšiu predstavu o tom, ako oxid uhličitý vzniká a ako je ukladaný.  

Simulácia nižšie pracuje s najnovšími dátami zachytávajúce celý rok pozorovania, no neodráža situáciu z minulého roku. Vedci pracovali s dátami za rok 2021. Tie obsahujú okrem dát o emisiách aj dáta o vegetácii, populačnej hustote, lesných požiaroch, infraštruktúre a ďalších faktorov. Emisie vytvorené spaľovaním fosílnych palív sú na simulácii vyznačené žltou farbou.

“Emisie smerujú opačným smerom, než by sme potrebovali na limitovanie globálneho otepľovania. Čo je pozoruhodné, oceány stále pokračujú v absorbovaní približne polovice uhlíka, ktorý vylúčime. To však spôsobuje okyslenie oceánov a mení spôsob, akým suchozemské ekosystémy fungujú,” vysvetľuje Ben Poulter z NASA’s Goddard Space Flight Center.  

Najdôležitejším bodom správy je fakt, že oteplenie o 4 °C by spôsobilo nezvrátiteľné poškodenie pre celú planétu a život na nej. 

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close