Nevyzerá to s nami dobre. Blíži sa katastrofa. Globálne otepľovanie nás ženie za niekoľko bodov zlomu, z ktorých niet návratu, varujú vedci

Nový výskum tvrdí, že prekonaním niekoľkých bodov zlomu, sa ženieme k eventuálnemu kolapsu ekosystémov.

Za posledný rok ľudstvo zaznamenalo najväčší nárast metánu v atmosfére
Zdroj: Unsplash (Chris LeBoutillier, Naja Bertolt Jensen, Justin Bautista), Úprava: Vosveteit.sk

Globálne otepľovanie sa stalo hrozbou, ktorú ľudstvo nemôže ďalej ignorovať. Aj keby sa nám podarilo v budúcnosti zastaviť produkciu emisií, už teraz si musíme dávať pozor na to, aby sme neprekročili niekoľko bodov zlomu.  

Body zlomu označujú hraničný bod v rôznych ekosystémoch, ktorého prekročením sa odštartuje zmena ekosystémov bez ohľadu na to, či sa nám podarilo odstrániť príčinu zmeny. Napríklad ľadovce v polárnych oblastiach by sa mohli rozpadnúť aj keby otepľovanie prestalo, ak sa rozpustia do určitej miery. Nová štúdia z Cardiff University analyzovala 26 bodov zlomu a vyhodnotila, že pokračovať tak ako sme existovali doteraz už nie je možné.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Výrazné zmeny pociťujeme už teraz a to nielen v prírode, ale aj spoločnosti a ak s tým nič nespravíme, čaká nás horší scenár. Autori štúdie tvrdia, že súčasná svetová politika je nedostatočná na problém, ktorý predstavuje vyradenie fosílnych palív a prechod na zelené energetické zdroje. V práci autori prinášajú niekoľko odporúčaní, pomocou ktorých by sme ešte dokázali zvrátiť osud planéty. 

Výskumníci veria, že by sme mali dosiahnuť uhlíkovú neutralitu oveľa skôr, než v navrhovanom roku 2050. Zároveň by sme mali posilniť našu adaptáciu a zohľadniť pritom nerovnosť nielen krajín medzi sebou, ale aj populácie v určitej krajine. Vedci vyzývajú, aby svetové vlády čo najrýchlejšie zvolali globálny samit na tému bodov zlomu. Zároveň žiadajú, aby sa vykonala špeciálna správa, ktorá by nám pomohla lepšie pochopiť body zlomu.  

“Náš výskum ukazuje, že v minulosti aj malé zmeny v koncentráciách skleníkových plynov mali domino efekt, ktorý zmenil tvár celej planéty, od výšky hladiny morí až po celé ekosystémy. Bez ráznejšej akcie očakávame podobný domino efekt, ktorý by spôsobil ešte výraznejšie zmeny,” tvrdí Caroline Lear, jedna z autorov štúdie.  

Už niet času nazvyš

Momentálne sa nachádzame na ceste prekonať oteplenie o 1,5 stupňov Celzia oproti teplotám pred priemyselnou revolúciou. Ak sa tak stane, prekročíme najmenej päť bodov zlomu. Medzi ne patrí aj kolaps hlavných kontinentálnych ľadovcov a vymretie koralových útesov. Čím viac bodov zlomu prekonáme, tým väčšie riziko, že budeme mať problém vypestovať základné plodiny. Autori štúdie varujú, že bez urgentnej akcie na zastavenie tejto klimatickej krízy budeme čeliť tomu, ako sa svet pred nami rozpadá.  

Autori štúdie ale veria, že ak sa celý svet postaví ku kríze rázne, potom máme šancu spustiť “pozitívne body zlomu”. Tie sa prejavia vo viacerých sektoroch, napríklad v energetike, dopravnom priemysle, či potravinárskom priemysle.  

Štúdia súhlasí s tým, po čom volajú aj iné vedecké práce. Našej planéte rapídne dochádza čas a ak sa chceme vyhnúť najhoršiemu, potom by sme mali konať čo najskôr.  

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre