Umelá inteligencia vedcom ukázala, ako funguje naša pamäť a predstavivosť
Náš mozog potrebuje predstavivosť a pamäť na to, aby prežil. AI vedcom prezradila, ako táto vlastnosť funguje.
Výskumníci z University College London vytvorili v rámci výskumu umelú inteligenciu, ktorá im na základe toho, ako funguje, priblížila, ako sa ľudský mozog učí a ako si zapamätáva sériu udalostí.
Ich umelá inteligencia je generatívnou neurónovou sieťou a v kontexte tejto vedeckej práce reprezentovala časti mozgu hipokampus a neokortex. Cieľom vedcov bolo zistiť, ako tieto dva mozgové regióny spolupracujú. Oba regióny sú totiž aktívne pri vytváraní spomienok, predstavivosti a plánovaní.
“Najnovšie pokroky v oblasti generatívnych umelých inteligencií nám ukazujú, ako môžeme extrahovať informáciu zo zážitkov, ktoré si vieme spätne vybaviť a ako si vieme predstaviť budúce zážitky,” vysvetľuje vedúca štúdie, Eleanor Spens.
Vedci vysvetľujú, že vybavovanie si spätných spomienok častokrát vnímame ako predstavovanie si minulosti na základe známych konceptov, pričom spájame dokopy uložené informácie v našom mozgu s našou predstavou toho, čo si myslíme, že sa odohralo. Ďalej vysvetľujú, že ľudský mozog musí vedieť predpovedať, čo sa stane, aby sme dokázali prežiť. Predstavovanie si budúcich udalostí nám pomáha vyhnúť sa nebezpečenstvu alebo hľadať potravu.
Umelá inteligencia vedcom ukázala, ako si ľudský mozog prehráva predchádzajúce spomienky, zatiaľ čo oddychuje. V rámci štúdie objavili vzorec aktivity, ktorý mozog využíva na to, aby sa z predchádzajúcich zážitkov učil a na ich základe lepšie predpovedal, čo sa bude diať. Umelej inteligencii pustili 10-tisíc obrazov jednoduchých scén. Sieť napodobňujúca hipokampus každú scénu rapídne zakódovala počas toho, ako ju AI model “prežíval”. Následne scény prehrávala dookola, aby trénovala umelú inteligenciu simulujúcu neokortex.
Ako si vybavujeme už prežité situácie?
Táto umelá inteligencia sa naučila preniesť aktivitu tisícov vizuálnych neurónov cez menšie prostredné vrstvy neurónov. Najmenšia vrstva obsahovala len 20 neurónov. Aktivita prechádzajúca cez tieto vrstvy pomáhala rekonštruovať zapamätané scény. Umelá inteligencia imitujúca neokortex sa rýchlo naučila vytvárať efektívne konceptuálne reprezentácie scén, ktoré zachytávali jej význam. Táto reprezentácia popisovala napríklad usporiadanie stien a objektov scény. Simulovanému neokortexu tak dovolila nielen rekonštruovať známe scény, no zároveň vytvárať nové.
Neprehliadni
Hipokampus následne dokázal zakódovať význam nových scén, ktoré mu boli prezentované. Zaujímavosťou je, že nezakódoval význam každého detailu, no viac pozornosti venoval jedinečným charakteristikám, ktoré neokortex nedokázal reprodukovať. Medzi ne patrili napríklad nové typy objektov.
Model vysvetľuje, ako neokortex pomaly získava vedomosti o rôznych konceptoch. Následne spolu s hipokampom umožňuje mozgu opätovne prežiť nejakú skúsenosť. Vďaka tomu, že si vytvárame konceptuálne vedomosti o už prežitých udalostiach, si vieme predstaviť aj hypotetickú budúcu situáciu.
“Spôsob, akým náš mozog rekonštruuje prežité spomienky, nám zároveň ukazuje, prečo si môžeme veci pamätať inak, než sa naozaj odohrali. Naše spomienky nie sú vernou nahrávkou už prežitých vecí, no náš mozog ich rekonštruuje na základe konceptov, ktoré poznáme,” tvrdí spoluautor štúdie, profesor Neil Burgess.
Nová práca zároveň ukázala, že pri vybavovaní si jedinečných detailov ich generalizujeme a môžeme si ich pamätať viac ako detaily v predchádzajúcich udalostiach.
Komentáre