Tieto „dinosaury“ úspešne prežívajú dodnes: Ako je možné, že ustáli drastické klimatické zmeny?

Nová štúdia nahliadla do procesu preperovania, ktorý mohol v prehistórii znamenať rozdiel medzi životom a smrťou druhu.

Tieto dinosaury prežívajú dodnes. Ako si poradili s masovým vymieraním?
Zdroj: Unsplash (Zdeněk Macháček), Pixabay (CharlVera), Úprava: Vosveteit.sk

Dnes žijúce vtáky sú vzdialenými potomkami dinosaurov, ktoré obývali našu planétu pred viac ako 66-miliónmi rokov. Tieto živočíchy sú jediné „dinosaury“, ktoré dokázali prežiť dopad smrtiaceho asteroidu a následné masové vymieranie života na planéte.

Hoci sa vtákom podarilo túto katastrofu prežiť, nie všetky druhy to dokázali. Výskumníkov zaujímalo, čo hralo úlohu v prežití niektorých druhov. Na túto otázku sa pozreli vedci z Field Museum, ktorí veria, že sa odpoveď ukrýva v tom, ako prebieha preperovanie moderných druhov vtákov a ako prebiehalo pri ich predkoch.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Ako vysvetľujú vedci, perie je jednou z najkľúčovejších charakteristík pre všetky vtáky. Skladá sa z keratínu a vďaka nemu môžu vtáci nielen lietať, ale aj plávať, udržiavať sa v teple, alebo ich chráni pred slnečným žiarením. Perie vtákov je komplexná štruktúra ktorú nemožno v prípade poškodenia opraviť. Vtáky však udržiavajú perie v dobrom stave preperovaním, teda odstraňovaním starého peria a nahrádzania ho novým.

Mláďatá sa preperujú, aby im mohlo narásť „dospelácke perie“ a dospelé vtáky sa preperujú približne raz za rok.

„Preperovaniu mnohí nevenujú nijakú extra pozornosť, no v skutočnosti ide o dôležitú funkciu, pretože perie vtáka má veľa rôznych úloh. V rámci našej práce sme chceli zistiť, ako sa tento proces vyvíjal a ako mohol ovplyvniť odlišné skupiny vtákov,“ tvrdí Jingmai O’Connor, autor dvoch štúdii zameriavajúcich sa na tento proces pri prehistorických vtákoch.

Mláďatá vtákov dnes radíme do niekoľkých kategórií na základe toho ako závislé sú od rodičov po narodení. Jedna skupina sa rodí bez peria a sú odkázané na rodičov. V tomto prípade dokážu matky lepšie preniesť teplo na mláďa. Druhá skupina sa rodí s perím a sú pomerne sebestačné.

Všetky mláďatá ale časom prechádzajú niekoľkými obdobiami preperovania. Tie druhy, ktoré sa rodia s perím, ho strácajú postupne. Ak by im v určitý moment vypadalo veľa peria naraz, mohli by mať problém držať sa v teple. Druhá skupina zhodí všetko perie naraz a spolieha sa na rodičov, aby mladé držali v teple a poskytli im potravu.

Zvláštny prípad

Autor štúdie však našli v živici zachovaný bizarný prípad. Ide o jeden z prvých definitívnych dôkazov o mladistvom preperovaní v minulosti, no ten sa nepodobá na nič čo dnes môžeme pozorovať. Ide o druh vyznačujúci sa bizarnou kombináciou charakteristík oboch skupín.

„Všetko perie je v rovnakom štádiu vývoja. Znamená to, že rástlo v rovnakej dobe, alebo len s drobnými odchýlkami. Živočích sa však radí do podtriedy Enantiornithes, ktoré sa však rodili už s perím,“ vysvetlil O’Connor.

Tvrdí, že táto skupina živočíchov čelila veľkému evolučnému tlaku. Na jednu stranu išlo o pomerne sebestačné operené mláďatá, ktoré prechádzali rapídnym preperovaním a museli sa držať v teple. Počas obdobia kriedy išlo o najrozšírenejšiu podtriedu vtákov, no táto nešťastná kombinácia vlastností mohla viesť k ich vymretiu.

„Keď dopadol asteroid, globálne teploty sa drasticky prepadli a zdroje sa stali vzácne. Aby sa tieto vtáky udržali v teple, potrebovali viac energie, no nemali zdroje na to, aby vyplnili svoje energetické potreby,“ konštatuje O’Connor.

Dnes väčšina dospelých vtákov zhadzuje perie postupne, po dobu niekoľkých týždňov. To im umožňuje lietať aj počas procesu preperovania. Zhadzovanie väčšiny peria naraz je vzácne a objavuje sa skôr pri vodných vtákoch, ktoré let nepotrebujú k životu.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre