Táto látka v meteoritoch a sopečný popol mohli byť katalyzátormi vzniku života, hovoria vedci
Ako vznikol život na Zemi? V súčasnosti máme niekoľko rôznych teórií, no definitívnu odpoveď ešte v rukách nemáme.
Hoci vedci stále nemajú jasnú predstavu o vzniku života na Zemi, dôkazy naznačujú, že mohol vzniknúť krátko po formácii planéty. Podľa vedúcej teórie prvé mikroorganizmy vznikli okolo hydrotermálnych ventilov na dne morí a oceánov a podobná situácia by mohla prebiehať na niekoľkých mesiacoch v Slnečnej sústave, napríklad Encelade alebo Európe.
Výskumníci z inštitútu Maxa Plancka však vo svojej novej štúdii prinášajú novú teóriu o tom, ako mohol život na Zemi odštartovať. Podľa nich sa odpoveď ukrýva v meteoritoch. Väčšina z nich obsahuje železo, ktoré mohlo prispieť ku vzniku prvých stavebných kameňov života. V rámci svojej práce experimentovali s meteoritmi a sopečným popolom. Podarilo sa im demonštrovať nový spôsob vzniku organických molekúl v podmienkach mladej Zeme. Ako sme už naznačili, kľúčom k úspechu experimentov boli častice železa z meteoritov a sopečný popol, ktoré slúžili ako katalyzátory.
Atmosféra Zeme mala spočiatku atmosféru, ktorej dominoval oxid uhličitý. Chemické reakcie následne vytvorili uhľovodíky, acetaldehyd a formaldehyd. Všetky látky možno považovať za základné stavebné kamene mastných kyselín, nukleobáz, cukrov a aminokyselín. Tieto organické molekuly sú zas základným stavebným kameňom pre komplexnejšie organizmy. Vytvorenie organických molekúl považujeme za prvý krok ku vzniku života na Zemi. Autori štúdie vysvetľujú, že prvé eukaryotické bunky vznikli až za 2-miliardy rokov.
Ako vznikal život na Zemi?
Autori štúdie sa inšpirovali priemyselným procesom, ktorý nazývame Fischerov-Tropschov proces. Ide o spôsob konvertovania oxidu uhoľnatého a vodíka na uhľovodíky. Obvyklé katalyzátory majú ako základ železo a kobalt. Autorov zaujímalo, či by sa podobný proces nemohol odohrávať prirodzene v podmienkach mladej Zeme.
„Pozrel som sa na meteorit z Campo-del-Cielo a všimol som si, že sa skladá zo železa, niklu, kobaltu a drobného množstva irídia. Hneď som si uvedomil, že ide o perfektný Fischerov-Tropschov katalyzátor. Ďalším krokom bolo zistiť, či existuje prirodzená verzia tohto procesu,“ tvrdí Oliver Trapp, jeden z autorov výskumu.
Keď výskumníci dostali túto ideu do hlavy, ďalším krokom bolo zistiť, či má katalytické vlastnosti aj sopečný prach. Mladá Zem sa vyznačovala vyššou geologickou aktivitou. Experimenty ukázali, že atmosféra mladej Zeme reagovala so železom z meteoritov a sopečným popolom. Chemická reakcia vyprodukovala niekoľko organických zlúčenín, napríklad metanol, etanol a acetaldehyd, či formaldehyd. Experiment priniesol silné dôkazy hovoriace o tom, že aj takéto reakcie sa mohli v podmienkach mladej Zeme odohrávať.
Neprehliadnite
Autori štúdie priniesli prácu, ktorá by mohla zmeniť zaužívané teórie o tom ako vznikli prvé stavebné kamene života na Zemi. Pridáva sa tak k ďalším teóriám o vzniku života na planéte. Ako sme už spomenuli, prvé organické látky mohli vzniknúť okolo hydrotermálnych ventilov na dne oceánov. Organické látky však mohli vzniknúť aj v atmosfére bohatej na metán, ktorej stačil len elektrický výboj alebo mohli vzniknúť vo vesmíre a na Zem sa dostať pomocou meteoritov.
Komentáre