Vesmír

Tajomná exoplanéta GJ 486 b: Webb odhalil vodnú paru, no odkiaľ pochádza?

Ak bude zdrojom vodnej pary exoplanéta GJ 486 b, tak pôjde o prielom pre vedu o exoplanétach.

Astronómovia použili teleskop Jamesa Webba na skúmanie skalnatej exoplanéty GJ 486 b v snahe zodpovedať otázku, či skalná planéta môže udržať alebo obnoviť atmosféru v drsnom prostredí červeného trpaslíka. Najbežnejšími hviezdami vo vesmíre sú červení trpaslíci, čo znamená, že kamenisté exoplanéty sú pravdepodobne najviac prítomné okolo takýchto hviezd. Tieto hviezdy sú ale pomerne chladné, takže planéta sa musí nachádzať v tesnej orbite okolo nej, aby bola dostatočne teplá na to, aby mohla hostiť tekutú vodu. Okrem toho, keď sú tieto hviezdy aktívne, najmä keď sú mladé, uvoľňujú ultrafialové a röntgenové žiarenie, ktoré môže ničiť atmosféru planét.

GJ 486 b je príliš blízko svojej hviezdy, aby bola v obývateľnej zóne a nehovor viac o povrchovej teplote, ktorá sa pohybuje približne na 430 stupňov Celzia. Astronómovia ale pozorovali náznaky vodnej pary pomocou spektrografu (NIRSpec) Webbovho teleskopu, píše NASA. Ak je vodná para prítomná na planéte, naznačuje to, že má atmosféru napriek svojej páliacej teplote a blízkosti k hviezde. Vodná para bola doposiaľ pozorovaná len na plynnatých exoplanétach. Tím vedcov ale upozorňuje, že potenciálnym zdrojom vodnej pary, by mohla byť aj samotná hviezda.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Vidíme signál a takmer určite je to kvôli vode. Zatiaľ však nevieme povedať, či je táto voda súčasťou atmosféry planéty, čo znamená, že planéta má atmosféru, alebo či len vidíme vodný podpis pochádzajúci z hviezdy,“ povedala Sarah Moran z University of Arizona v Tucsone.

GJ 486 b je kamenistá planéta, ktorá je približne o 30% väčšia ako Zem a trikrát hmotnejšia, čo znamená, že má silnejšiu gravitáciu v porovnaní s našou planétou. Obieha okolo červeného trpaslíka v približne 1,5 dňovom intervale a predpokladá sa, že je „uzamknutá“ s trvalou dennou stranou a stálou nočnou stranou.

Tím pozoroval dva tranzity GJ 486 b (pozn. redakcie: prelety pred hviezdou), každý trval približne hodinu, a použil tri rôzne metódy na analýzu výsledných dát. Výsledky zo všetkých troch sú konzistentné v tom, že vykazujú prevažne ploché spektrum so zaujímavým nárastom pri najkratších infračervených vlnových dĺžkach. Astronómovia následne vytvorili výpočtové modely, ktoré zvažovali množstvo rôznych molekúl, a dospeli k záveru, že najpravdepodobnejším zdrojom signálu bola vodná para.

GJ 486 b vodna para v atmosfere exoplanety
Zdroj: NASA, ESA, CSA, Joseph Olmsted (STScI)

Hoci vodná para by mohla naznačovať prítomnosť atmosféry na GJ 486 b, rovnako možným vysvetlením je aj vodná para z hviezdy. Aj na našom Slnku sa niekedy môže nachádzať vodná para v slnečných škvrnách, pretože tieto škvrny sú veľmi chladné v porovnaní s okolitou povrchovou vrstvou hviezdy. Hostiteľská hviezda GJ 486 b je oveľa chladnejšia ako Slnko, takže sa v nej ešte viac vodnej pary koncentruje v jej škvrnách, čo môže vytvárať signál, ktorý napodobňuje atmosféru planéty.

„Nepozorovali sme dôkazy o tom, že by planéta prechádzala cez hviezdne škrvny počas prechodov. To však neznamená, že na hviezde nie sú škvrny. A to je presne ten fyzikálny scenár, ktorý by vtlačil tento vodný signál do údajov a mohol by vyzerať ako planetárna atmosféra,“ vysvetlil Ryan MacDonald z University of Michigan v Ann Arbor, jeden zo spoluautorov štúdie.

Vedci preto volajú po ďalších pozorovaniach, aby vierohodne zodpovedali otázku, čo je zdrojom vodnej pary. No zatiaľ to vyzerá tak, že je ním pravdepodobne planéta.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close