Štúdia prišla na to, čo nás robí ľuďmi: V tomto bode sa náš mozog začína od primátov líšiť!
Autori novej štúdie sa bližšie pozreli na evolúciu mozgových lalokov a miery, do akej sú navzájom prepojené.
Mnohí veria tomu, že sú to práve naše mozgy, ktoré nás robia ľuďmi. Nie je to však len o veľkosti mozgu, ale aj o tvare jeho jednotlivých regiónov. V novej práci výskumníci odhaľujú, že nás odlišuje hlavne to, ako sa určité regióny ľudského mozgu vyvíjali inak ako u primátov, informuje portál The Conversation.
V práci vedci ponúkajú teóriu, že naše mozgy v podstate nikdy nevyrástli. Nazývajú to „syndróm Petra Pana“ a túto jedinečnú vlastnosť zdieľame s jediným ďalším druhom, Neandertálcami. Mozgy cicavcov majú štyri samostatné regióny, ktoré nazývame laloky. Čelový lalok sa spája s racionálnym a abstraktným rozmýšľaním, temporálny lalok zas s pamäťou, záhlavný lalok so zrakom a temenný lalok so zmyslovými vnemami.
Evolúcia mozgu
V rámci výskumu vedci sledovali, či sa mozgové laloky vyvíjali nezávisle od seba alebo či zmena v jednom z nich ovplyvnila aj ostatné. Inými slovami zisťovali, či sú laloky navzájom prepojené. Výskumníci tiež zisťovali ako sa naše mozgy líšia od mozgov primátov.
„Ak chceme nájsť odpoveď na túto otázku, najlepším spôsobom je sledovať to, ako sa laloky postupom času menili nielen u nás, ale aj pri iných druhoch. Ďalším krokom je zistiť, ako sa zmena jedného laloka prejavuje na tých ostatných,“ vysvetľuje portál The Conversation.
Poslednou sledovanou charakteristikou bolo to, ako sa laloky menia počas života jedného jedinca. Vývoj rôznych charakteristík môže prezradiť evolučnú cestu určitého druhu. V prípade človeka má počas krátkej doby embryo žiabrové otvory, čím vedci dokázali sledovať našu evolučnú cestu až k rybám.
V rámci štúdie výskumníci vytvorili 3D modely mozgov fosílií, ale aj žijúcich primátov vrátane ľudí a našich najbližších predkov. Na základe toho určovali evolučnú históriu nášho druhu.
Neprehliadnite
Výsledky prekvapili. Vedci skúmali vývoj mozgov človeka a primátov na dlhých časových úsekoch a všimli si, že naše laloky sú celkom prepojené obzvlášť ten frontálny a temenný. Rovnakú mieru integrácie objavili aj pri neandertálskych mozgoch.
Následne sa vedci pozreli na to, ako sa mozog mení počas dospievania a života jedného jedinca. V tomto prípade sa zistilo, že integrácia lalokov šimpanzieho mozgu je podobná s tou našou, ale len kým nedospejú. Integrácia u šimpanzov klesá, no u nás pokračuje aj naďalej.
Čo nás robí ľuďmi?
Výsledky štúdie jasne poukazujú na to, že to nie je len veľkosť mozgu, ktorá nás urobila ľuďmi. Jednotlivé časti mozgu sa u nás prepájajú do oveľa hlbšej miery, než časti mozgu žijúcich primátov. Zároveň dôkazy silno poukazujú na to, že Neandertálci boli vyspelí a sofistikovaní ľudia, podobne ako Homo Sapiens.
Čoraz viac štúdii naznačuje, že Neandertálci neboli suroví jaskynní ľudia a že to nebola naša inteligencia, ktorá nám ich pomohla dohnať až na pokraj vyhynutia. Prečo Neandertálci vymreli zatiaľ ostáva záhadou, no objavili sa aj štúdie, ktoré sa nám pokúšajú priniesť aspoň nejaký scenár.
Komentáre