Staroveké saharské more ilustruje, ako môže klíma v dôsledku drastických zmien zmeniť Zem na nepoznanie
Výskumníci v novej štúdii popisujú prostredie Sahary, ktoré bolo pred 50 až 100-miliónmi rokov pokrytie nie pieskom, ale bolo celé vodou.
Výskumníci zo Stony Brook University vo svojej novej práci spojili 20 rokov výskumu a pozreli sa lepšie na starobylú morskú cestu, ktorá existovala pred približne 50 až 100-miliónmi rokov. Táto morská cesta viedla cez púšť Sahara.
Štúdia je prvou svojho druhu, ktorá prináša rekonštrukciu dnes už vyhynutých vodných živočíchov, ktoré našli svoje domovy pozdĺž tejto morskej cesty. Zároveň priblížili zánik tejto štruktúry, ktorý bol spôsobený s najväčšou pravdepodobnosťou masívnymi klimatickými zmenami a s nimi spojenými zmenami vo výške vodných hladín.
Autori štúdie vysvetľujú, že dnešná púšť Sahara, kedysi dávno existovala úplne pod vodou, čo je v porovnaní s dneškom extrémny kontrast. Tieto výrazné zmeny vedci popisujú na základe hornín a fosílnych záznamov, ktoré sa nachádzajú v západnej Afrike. Tieto vzorky vedcom ukazujú ako vyzerala naša planéta na časovej osi medzi dvoma obdobiami, ktorými boli krieda a paleogén.
Oblasť západnej Afriky bola v tomto období podľa vedcov rozdelená plytkým morským telesom, ktoré sa vylievalo na kontinentálnu kôru počas obdobia vyšších hladín morí.
“Fosílie, ktoré sme počas expedícií objavili indikujú, že toto more bolo kedysi dávno domovom pre najväčšie morské hady, aké kedysi na zemi žili. To isté platí aj o sumcoch, ktoré vtedy dosahovali veľkostí, o ktorých sa dnes žijúcim rybám môže len zdať,” vysvetľuje profesorka Maureen O’Leary, vedúca štúdie.
Zem môže prejsť niekoľkonásobne horšími klimatickými zmenami než globálne otepľovanie
Vo svojej štúdii vedci popisujú, že táto transsaharská morská cesta menila svoju veľkosť a tvar. To mohlo viesť k vytvoreniu vodných ostrovov, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou podporovali gigantizmus tvorov žijúcich v oblasti. Práca však ponúka aj prvé rekonštrukcie dávnych predkov slonov a vrcholových predátorov, napríklad žralokov, krokodílovitých živočíchov a morských hadov. Zároveň však štúdia priniesla kontext pre klimatické zmeny a globálne zodvihnutie morských hladín, ktorými si Zem môže prechádzať.
Neprehliadnite
V istom smere nám ponúka aj pohľad do budúcnosti, na dnes prebiehajúce klimatické zmeny a s nimi spojené procesy. Výskumníci dnes predpokladajú, že ku koncu 21. storočia sa môžu morské hladiny zodvihnúť až o dva metre. Ako naznačujú autori štúdie, ku koncu kriedy sa hladiny morí zdvihli oveľa viac. Predpokladá sa, že vtedy boli hladiny oproti dnešku vyššie o 300 metrov. V tej dobe bolo 40% pevniny pod vodou.
Výskumníci zatiaľ nemajú v rukách všetky informácie. Ako vysvetľuje O’Leary, nové objavy síce pridávajú nové fosílie k výskumu, no stále im chýbajú vzorky z najskoršej doby paleogénu. Práve tie by nám mohli pomôcť lepšie popísať udalosti odohrávajúce sa pred 50 až 100-miliónmi rokov. Výskum však trvá už 20 rokov a počas tejto doby vedci našli množstvo fosílií, ktoré sa ukázali byť pre potreby štúdie neuveriteľne cenné.
Na výskume v Sahare sa podieľalo len pár paleontológov, kvôli vysokým teplotám a odľahlosti celého regiónu. Problém im robili aj meniace sa piesočné duny, ktoré sťažovali vedcom pátranie po ďalších dôkazoch. Počas výskumu ich prekvapila aj ostrá búrka, ktorá zaplavila cesty a znemožnila navigáciu.
Komentáre