Sci-Fi klasika Duna bola inšpirovaná vážnym problémom: Dokáže ľudstvo zastaviť rozširujúce sa púšte?
Desertifikácia označuje jav, pri ktorom sa púšť rozšíri a zaberie kedysi úrodné regióny okolo.
Klimatické zmeny sú najväčšou hrozbou, ktorej moderná civilizácia čelí. Ak ľudstvo bude pokračovať bez drastických zmien životného štýlu, v budúcnosti budeme čeliť väčším suchám, požiarom, búrkam, nárastu morskej hladiny a javu, ktorý vedci označujú ako desertifikácia, píše portál Interesting Engineering.
Desertifikácia znamená v preklade rozširovanie púští. Dôsledkom väčších teplôt a menších zrážok sa začnú svetové púšte rozširovať, čo môže zničiť úrodnú pôdu, ktorá v súčasnosti leží na ich okrajoch. Zaujímavosťou je, že táto katastrofa inšpirovala aj jedno z najväčších diel vedecko-fantastického žánru.
V roku 1965 napísal Frank Herbert dielo s názvom Duna, ktoré aj dnes ostáva v rebríčku najpopulárnejších sci-fi kníh. Išlo o jedno z mála literárnych diel, ktoré prekračujú žánrové definície, čo bez pochýb prispieva k popularite diela.
Herbert bol inšpirovaný situáciou, ktorá sa v roku 1957 vyvíjala v americkom štáte Oregon. Obyvatelia štátu boli znepokojení piesočnými dunami ktoré spôsobovali ekologické a majetkové škody. Herbert si všimol, že situácia v Oregone je rovnaká ako na Sahare, pobreží Čile a v Izraeli. Vo všetkých prípadoch išlo o púšť, ktorá sa postupne rozširovala a ohrozovala prežitie tamojšej populácie.
Jednou z hlavných myšlienok Herbertovho diela bolo zistenie, že púštna planéta, na ktorej sa Duna odohráva, nebola v minulosti vôbec púštnou. V tomto smere čerpal spisovateľ z reálnych podmienok, ktoré boli pozorovateľné u nás na Zemi. Postupom času sa totiž púšť Sahara rozširovala a piesok zaberal kedysi úrodnú pôdu a zeleň. Lenže je tento proces možno nejak zvrátiť?
Dokážeme transformovať prostredie Zeme?
Herbert vo svojom diele uvádza, že transformácia životného prostredia si vyžaduje vytvorenie novej rovnováhy. Pozornosť by sa mala venovať všetkým častiam ekosystému a ako tieto časti spolupracovali a navzájom sa dopĺňali. Počas Herbertovho pôsobenia koncom 50. a začiatkom 60. rokov si začali všímať vedci dopad ľudskej činnosti na životné prostredie. Pomocou prelomových modelov sa im podarilo ukázať aký dopad budú mať emisie oxidu uhličitého na našu planétu.
Neprehliadnite
Vytvorenie nového ekosystému a pretvorenie púšte na zelenú oblasť môže trvať až niekoľko storočí. Je to pomalý proces, no je možné pretvoriť časť planéty k nášmu obrazu. Medzičasom sa však ľudstvo musí naučiť fungovať s hrozbou globálneho otepľovania.
V podstate to znamená, že ľudstvo si musí vedieť zabezpečiť svoje potreby spôsobom, ktorý je v súlade s prostredím, v ktorom žijú. Hlavným cieľom je momentálne nájsť spôsob, ako by mohli ľudia začať produkovať čistú energiu. V súčasnosti sme závislí na fosílnych palivách a hoci máme k dispozícii alternatívne zdroje energie, tie na udržanie našej civilizácie nestačia. Vedci však prichádzajú s inovatívnymi riešeniami, ktoré sú založené na starovekých civilizáciách, ktoré sa učili žiť v súlade s prostredím, v ktorom žijú.
Komentáre