Španielska chrípka nebola až tak zvláštna, ako sme si mysleli: Ohrozená bola hlavne táto skupina ľudí
Dlho sa predpokladalo, že španielska chrípka napádala skôr mladých a zdravých ľudí, čo je oproti iným chorobám zvláštne. Nový výskum ukazuje, že to tak nie je.
V roku 1918 zasiahla svet pandémia španielskej chrípky, ktorá zabila približne 50-miliónov ľudí. Výskumníci McMaster University v rámci novej štúdie napádajú dlho akceptovanú teóriu, že táto pandémia napádala hlavne zdravých mladých ľudí, čo je vzhľadom na iné choroby netradičné.
Keď chrípka udrela, veľa ľudí ochorelo za mimoriadne krátku dobu. Lekári preto verili tomu, že mladí majú rovnako veľkú šancu podľahnúť ochoreniu a zomrieť ako starí a slabší ľudia. Z historického hľadiska však vedci nenašli žiaden dôkaz, ktorý by to dokázal jasne potvrdiť. V rámci nového výskumu preto autori analyzovali vek úmrtia obetí španielskej chrípky na základe zranení, ktoré objavili na kostiach nakazených. Táto analýza ukázala, že na pandémiu umierali predovšetkým tí, ktorí si prechádzali environmentálnym, sociálnym alebo nutričným stresom.
“Človek sa môže ocitnúť v širokom spektre pozitívnych či negatívnych okolností. Sociálna situácia, kultúra či imunitný systém, všetko je to spolu prepojené a spolu tieto faktory ovplyvňovali životy a smrť ľudí, či už hovoríme o dávnej minulosti alebo prítomnosti,” vysvetľuje Amanda Wissler, vedúca novej štúdie.
Wissler dodáva, že podobnú situáciu sme mohli pozorovať aj počas pandémie COVID-19. Aj v tomto prípade naša sociokultúrna situácia rozhodovala, kto má väčšiu pravdepodobnosť na ochorenie umrieť a kto nie. Čo sa však týka pandémie chrípky v roku 1918, výskumy vedcov do veľkej miery spoliehajú na historickú dokumentáciu. Vedecké práce čerpajú zo štatistík a iných záznamov, napríklad aj životných poistiek. Väčšina záznamov neponúka informáciu o predchádzajúcich chorobách, stravovaní či prostredí v ktorom človek žil. Všetky tieto faktory môžu ovplyvňovať zdravie v priebehu času.
Španielska chrípka napádala hlavne ľudí so zdravotnými problémami
Nová štúdia skúmala kostrové ostatky 369 jedincov, ktoré sa nachádzali v prírodovedeckom múzeu v meste Cleveland. Tieto ostatky patria ľuďom, ktorí umreli medzi rokmi 1910 a1938. Výskumníci ostatky rozdelili do dvoch skupín. Prvou bola kontrolná skupina, teda ľudia, ktorí zomreli ešte pred pandémiou. Druhou boli ľudia, ktorí umreli počas pandémie.
Vedci vysvetľujú, že následkom zlého zdravia sa môžu na kostre objaviť pretrvávajúce zmeny, napríklad zmenšenie sa, nepravidelný rast či iné indikátory. Autori štúdie v tomto prípade hľadali indikátory stresu, presnejšie lézie na holennej kosti. Formácia novej kosti môže nastať ako odpoveď na zápal spôsobený fyzickým zranením alebo infekciou. Výskumníci dokázali určiť, či bola konkrétna lézia aktívna, liečila sa, alebo sa kompletne zahojila. To vedcom dalo predstavu o zdravotnom stave človeka.
Neprehliadnite
Výskum ukázal, že táto pandémia nepostihovala hlavne mladých a zdravých ľudí, čo bolo síce zvláštne od začiatku, no vedecká komunita túto teóriu akceptovala. Namiesto toho autori novej štúdie tvrdia, že španielskej chrípke podľahli hlavne ľudia, ktorí mali už predtým naštrbené zdravie. Ochorenia srdca, astma či iné diagnózy prispeli k oveľa horšiemu priebehu ochorenia. Tieto faktory môžu zhoršiť priebeh liečby aj dnes.
Komentáre