Veda a výskum

Skorí predkovia ľudí rozhodne neboli vegetariáni: Aká strava dominovala v ich jedálničku?

Vedci z Tel Aviv University svojou minuloročnou štúdiou odpovedali na kontroverziu, ktorá pretrváva dodnes.

Dnes máme na výber množstvo rôznych jedál – od vegetariánskych, až po niekoľko druhov mäsa či morských plodov. Lenže čím sa živili naši predkovia? Touto otázkou sa zaoberali aj výskumníci z Tel Aviv University, ktorým sa podarilo rekonštruovať stravovacie návyky človeka z doby kamennej.

V roku 2021 publikovali vedci z univerzity štúdiu, v ktorej našich predkov označili ako hyper-mäsožravcov. Prinášajú totiž teóriu o tom, že po dobu dvoch miliónov rokov sa naši predkovia špecializovali na lov veľkých zvierat. Ich práca ide proti zaužívanej teórii o tom, že práve široký jedálniček umožnil predkom prežiť tým, že popri mäsitej strave jedli aj zeleninu.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Naša štúdia sa zaoberá pretrvávajúcou kontroverziou. Pre veľké množstvo ľudí sú stravovacie návyky predkov z doby kamennej naozaj citlivou témou. Ťažko presvedčiť zarytého vegetariána o tom, že jeho predkovia zeleninu nejedli. V súčasnej dobe je trend zamieňať si osobné predstavy s vedecky dokázanou realitou,“ vysvetľuje profesor Ran Barkai z Tel Aviv University.

Autori výskumu sa téme stravovania našich predkov venovali do hĺbky, do akej sa predchádzajúce výskumy nedostali. Nielenže priniesli dôkazy o mäsožravosti našich predkov, podarilo sa im dokázať, že po dobu dvoch miliónov rokov bol človek vrcholovým predátorom a špecializoval sa na lov veľkej koristi. Tieto zistenia sú rovnako v súlade so zisteniami vedcov z predchádzajúcej štúdie, v ktorej dospeli k záveru, že naši predkovia prispeli k vyhynutiu časti veľkých zvierat.

Iné podmienky

Predchádzajúce výskumy sa pokúšali odvodiť stravovanie našich predkov zo správania primitívnych spoločností, ktoré nachádzame v pralesoch dodnes. Chybou je však predpokladať, že tieto komunity majú rovnaký prístup ku zdrojom, aké mali k dispozícii lovci-zberači z doby kamennej. Ako vysvetľujú autori výskumu, zmenil sa celý ekosystém, ktorý bráni akémukoľvek porovnávaniu.

„Rozhodli sme sa zvoliť iný prístup. Stravovanie človeka z doby kamennej sme zisťovali z nášho tela. Metabolizmus, genetika a stavba tela nám umožňujú nájsť potrebné odpovede. Naše telo si pamätá,“ tvrdí Miki Ben-Dor, jeden z autorov štúdie.

Jedným z hlavných dôkazov je kyslosť nášho žalúdka. Vzhľadom na všežravce a ostatných predátorov máme vyššiu kyslosť žalúdka, čo si zároveň vyžaduje veľké množstvo energie. Zároveň to však poukazuje na to, že sme v minulosti jedli živočíšnu stravu. Žalúdočné kyseliny totiž chránia naše telo pred škodlivými baktériami, ktoré sa v mäse môžu nachádzať.

Naši predkovia zároveň lovili veľkú zver, ktorá im vystačila na týždne. Staré mäso však obsahuje podstatne viac škodlivých baktérií, s ktorými by si naši predkovia museli poradiť. O našej mäsožravosti nasvedčuje aj spôsob, akým ukladáme v tele tuk. Všežravce majú tuk uložený v menšom počte veľkých tukových buniek, zatiaľ čo v prípade predátorov je to opačne, teda veľké množstvo menších tukových buniek.

Nemožno však prehliadnuť ani archeologické nálezy. Analýza stabilných izotopov v objavených kostiach, rovnako ako aj taktiky lovu naznačujú, že sme lovili veľkú zver s vysokým obsahom tuku. Predkovia doby kamennej konzumovali aj rastlinnú stravu, no hlavne ku koncu tohto obdobia. Predtým konzumovali primárne živočíšnu potravu.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close