Skorí predkovia ľudí prispeli k vyhynutiu veľkých zvierat, hovoria vedci. Dôvodom bolo toto správanie, ktoré bolo pre nich typické!
Zdá sa, že aj naši predkovia ovplyvňovali biodiverzitu Zeme. Podľa štúdie prispeli k vyhynutiu časti veľkých zvierat. No malo to aj svetlú stránku!
Dnes vieme, že ľudia svojou činnosťou vo veľkej miere vplývajú na biodiverzitu našej planéty. Bohužiaľ, často svojou činnosťou ju potláčame a prispievame k vymieraniu rôznych druhov živočíchov. No zdá sa, že toto správanie je nám prirodzenejšie, než si myslíme. Podľa štúdie publikovanej univerzitou Tel Aviv University, i naši skorí predkovia prispeli k tomu, že časť živočíchov jednoducho vyhynula.
„Keď na veľkosti záleží,..“
Výskumníci zistili, že skorí ľudia boli jedným z hlavných faktorov vyhynutia veľkých zvierat, a preto sa neskôr museli prispôsobiť lovu menších. Keď sa ľudia pred 2,6 miliónmi rokov prvýkrát objavili v Afrike, priemerná veľkosť suchozemských cicavcov bola takmer 500 kg. Pre lepšiu ilustráciu, ide o živočícha o veľkosti priemerného dospelého koňa. No krátko predtým, ako sme začali získavať prvú potravu poľnohospodárstvom, tak toto čísla sa znížilo na menej ako 50 kilogramov.
„Keď sa skorí ľudia pred 2,6 miliónmi rokov prvýkrát objavili v Afrike, priemerná veľkosť suchozemských cicavcov bola takmer 500 kg. Tesne pred začiatkom poľnohospodárstva sa toto číslo znížilo o viac ako 90 % – až na niekoľko desiatok kilogramov.“, vysvetľujú vedci.
Dr. Miki Ben-Dor a profesor Ran Barkai z Tel Avivskej univerzity hovoria, že ľudia sa vyvinuli ako lovci veľkých zvierat, čo nakoniec spôsobilo ich vyhynutie.
Nie „silou“, ale rozumom
Vedci zistili, že ako sme sa vyvíjali, tak sa zmenšovala veľkosť divých zvierat, ktoré vymierali, až sme začali loviť menšie živočíchy, ktoré boli častokrát násobne rýchlejšie. Výskumníci hovoria, že tento prechod na lov menších zvierat vyžadoval lepšie zručnosti, čo viedlo k tomu, že objem mozgu vzrástol zo 650 cm3 na 1 500 cm3. To neskôr viedlo aj k rozvoju jazyka umožňujúceho výmenu informácií o tom, kde sa dá nájsť korisť.
„Spájame nárast objemu ľudského mozgu s potrebou stať sa múdrejšími lovcami,“ vysvetľuje doktor Ben-Dor.
Napríklad potreba loviť desiatky gaziel namiesto jedného slona vyvolala dlhotrvajúci evolučný tlak na mozgové funkcie ľudí, ktorí od tohto momentu spotrebovávali oveľa viac energie v pohybe aj myšlienkových procesoch.
Neprehliadnite
„Lov malých zvierat, ktoré sú neustále ohrozované predátormi, a preto veľmi rýchlo utekajú, si vyžaduje fyziológiu prispôsobenú na prenasledovanie ako aj sofistikovanejšie lovecké nástroje.“
Vedci vysvetľujú, že spolu s prechodom na lov menších zvierat, rástli preto aj kognitívne schopnosti našich predkov. Odôvodňujú to tým, že sa jednoducho museli rýchlo rozhodovať a zároveň museli poznať správanie zvierat. Potrebovali mať tak vedomostí, ktoré museli uložiť do väčšej pamäte.
„Evolučná adaptácia ľudí bola veľmi úspešná,“ hovorí Dr. Ben-Dor. „Ako sa veľkosť zvierat neustále zmenšovala, vynález luku a šípov a domestikácia psov umožnili efektívnejší lov stredne veľkých a malých zvierat. – kým sa nezmenšili aj tieto populácie. Ku koncu doby kamennej, keď sa zvieratá ešte viac zmenšili, ľudia museli do lovu vložiť viac energie, než boli schopní získať späť. V skutočnosti vtedy nastala poľnohospodárska revolúcia, ktorá zahŕňala domestikáciu zvierat aj rastlín.“
Keď sa ľudia presťahovali do trvalých sídiel a stali sa farmármi, veľkosť ich mozgu sa zmenšila na súčasný objem 1300-1400 cm3. Stalo sa to preto, že pri domestikovaných rastlinách a zvieratách, už nebolo potrebné prideľovať výnimočné kognitívne schopnosti úlohe lovu.
„Tým, že sa zamerali na lov najväčších zvierat, spôsobili ich vyhynutie. Kdekoľvek sa objavili ľudia – či už homo erectus alebo homo sapiens, vidíme, skôr či neskôr masové vymieranie veľkých zvierat.“, tvrdia výskumníci.
Komentáre