Veda a výskumVesmír

Sezónne dažde alebo záplavy na Marse: Rover Curiosity objavil miesto, ktoré bolo ideálne pre vznik života

Rover Curiosity si všimol praskliny v pôde, ktoré vznikli v prostredí viac než vhodným pre tvorbu základných stavebných kameňov života.

Rover Curiosity sa momentálne nachádza na Marse, kde sa venuje výskumu prasklín v pôde. Najnovšie pozorovania naznačujú, že si planéta v minulosti prešla častým striedaním vlhkého a suchého prostredia. Znamená to, že na planéte sa mohli striedať ročné obdobia a v určitých oblastiach sa mohli dokonca vyskytovať aj záplavy.

Zistenia roveru popisujú vedci z Los Alamos National Laboratory vo svojej novej práci. Pomáhajú nám lepšie pochopiť, ako sa z teplej a vlhkej planéty stal pustý a mrazivý svet, ktorý skúmajú rovery dnes. Praskliny vedcom ukazujú prechodné obdobie Marsu. Počas tohto obdobia síce planéta nemala toľko vody ako kedysi, no táto pre život nevyhnutná látka bola na povrchu stále pomerne aktívna.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Tieto úkazy poukazujú na existenciu prostredia, ktoré vidíme aj na Zemi a tieto prostredia sú viac než vhodné pre vývoj organických molekúl a potenciálne aj života. To čo objavil rover Curiosity opäť poukazuje na to, že Mars mohol byť vo svojej dávnej minulosti vhodnou planétou pre život,“ tvrdí Nina Lanza, hlavná vyšetrovateľka vedeckého inštrumentu ChemCam na palube roveru.

Počasie alebo záplavy na Marse

Výskumníci vysvetľujú, že o dlhodobých vodných prostrediach, napríklad jazerách, už máme pomerne jasný obraz a vieme, že na planéte existovali. Len málo sa ale vie o krátkodobých fluktuáciách spôsobených mimo iného aj počasím. Rover Curiosity dlhú dobu skúmal pôdu zloženú prevažne z kremičitanov a len nedávno sa presunul do novej oblasti, kde našiel primárne sulfáty. Z vedeckého hľadiska to znamená výrazný prechod prostredia.

V tejto oblasti rover objavil aj zmeny vo vzorcoch prasklín pôdy, čo značí, že toto prostredie vyschlo o niečo odlišným spôsobom. Vedci predpokladajú, že počas prechodného obdobia Marsu sa voda na povrchu planéty stále vyskytovala epizodicky. Voda sa mohla v tomto prostredí objaviť, potom vyschla a po čase sa objavila opäť. Tento proces trval až kým sa nevytvorili praskliny v tvare polygónov.

„Hlavným zameraním misie Curiosity je pochopiť prechod z teplej a vlhkej planéty na vyprahnutý a mrazivý Mars, ktorý vidíme dnes,“ tvrdí Patrick Gasda, spoluautor výskumu.

Ako sme už spomenuli, podobné prostredia vedci nachádzajú aj na našej planéte. Pôvodne pôda praská v tvare písmena T, no následne vlhnutie a vysúšanie pôdy spôsobuje, že sa praskliny vyformujú do tvaru písmena Y, čo je presne vzor, ktorý pozoroval rover Curiosity. Praskliny sa zároveň vyznačovali hĺbkou len niekoľkých centimetrov, čo poukazuje na to, že vznikli sezónnymi cyklami, potenciálne aj rýchlejšie. Autori nevylučujú ani to, že vznikali cez záplavy.

Mars mohol mať v minulosti ročné obdobia
Zdroj: NASA/JPL-Caltech/MSSS, LANL

Nový objav roveru Curiosity sa pridáva ku kope dôkazov, ktoré naznačujú, že planéta Mars mohla vo svojej dávnej minulosti vyzerať podobne ako Zem. Zároveň je možné, že vďaka vhodným podmienkam sa mohol kedysi dávno na planéte vyvinúť život.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close