Prečo sa archeológovia boja otvoriť 2-tisíc ročnú hrobku, ktorú stráži Terakotová armáda?

V čínskej provincii Šen-si leží monumentálna hrobka cisára, do ktorej sa nikto nepozrel posledných 2-tisíc rokov. Boja sa ju otvoriť aj dnešní archeológovia!

Prečo sa archeológovia boja otvoriť hrobku, ktorú stráži Terakotová armáda?
Zdroj: Wikimedia (KAM_5111)

V roku 1974 farmári z čínskej provincie Šen-si objavili časti ľudskej figúry vyrobené z hliny. Vtedy ešte nevedeli, že natrafili na jeden z najvýznamnejších archeologických objavov v histórii.

Nasledujúce vykopávky odhalili, že časti figuríny boli len vrcholom ľadovca. Našlo sa niekoľko miestností, v ktorých našli tisíce modelov vojakov, vojnových koní, zvierat a vysokopostavených vládnych predstaviteľov. Dnes tento objav poznáme pod názvom Terakotova armáda. Až neskôr sa ukázalo, že vojsko stráži hrobku cisára menom Š‘-chuang-ti, informuje portál IFL Science.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Veľká časť mauzólea bola od objavenia armády preskúmaná, no samotná hrobka čínskeho cisára nie, a to aj napriek obrovskému záujmu archeológov. Predpokladá sa, že sa žiadny človek do hrobky nepozrel už viac ako 2-tisíc rokov, odkedy ju zapečatili ľudia pochovávajúci cisára. Lenže prečo sa vedci boja otvoriť hrobku?

Archeológovia sa obávajú toho, že by sa hrobka otvorením poškodila a stratili sa tým nenahraditeľná časť histórie. Momentálne neexistujú spôsoby, ako bezpečne nahliadnuť dovnútra hrobky. Vedci v podstate riskujú podobný scenár, ako pri objavení bájneho mesta Trója. V 70. rokoch 19. storočia archeológ Heinrich Schliemann Tróju objavil, no jeho práca viedla k zničeniu takmer všetkého, čo sa pokúšal odkryť. Moderní archeológovia nechcú podobnú chybu opakovať, preto sú v tomto smere mimoriadne trpezliví.

Niektorí vedci sa domnievajú, že pomocou takzvaných muónov by mohli dovnútra hrobky nahliadnuť. Muóny vznikajú, keď sa kozmické lúče zrazia s atómami v zemskej atmosfére. Čisto teoreticky by pomocou nich dokázali nahliadnuť do hrobky, podobne ako lekári pomocou röntgenu skúmajú kosti pacientov. Tento nápad sa však nikdy nerozbehol.

Smrtiace pasce

Ďalším dôvodom sú nebezpečenstvá, ktoré môžu v hrobke na archeológov čakať. Takmer sto rokov po smrti cisára čínsky historik Sima Quian písal o smrtiacich pasciach, ktoré v hrobke číhajú na votrelcov.

„Paláce a veže boli postavené pre stovku generálov a hrobka bola zaplnená vzácnymi artefaktmi a pokladom. Remeselníci vyrobili kuše, ktoré zastrelia každého, kto do hrobky vstúpi. Ortuť tečie naprieč hrobkou, simulujúc tok čínskych riek,“ píše sa v historických prameňoch.

Je otázne, či kuše aj po dvoch tisícročiach fungujú, no ak historici písali pravdu, potom by mohla byť hrobka plná toxickej látky. Dávni historici majú sklony preháňať, no analýza koncentrácie ortuti ukázala v okolí hrobky zvýšené hodnoty. Možno si teda nevymýšľali a písali pravdu!

„Ortuť môže unikať cez praskliny, ktoré sa postupom času v štruktúre vytvorili. Naše vyšetrovanie zatiaľ s historickými prameňmi sedí a verí sa, že hrobku od jej zapečatenia nikto neotvoril,“ píše sa v štúdii z roku 2020.

Archeológovia na hrobku nezabúdajú, no zatiaľ jednoducho neexistuje spôsob, ako by mohli jej otvorenie vykonať bezpečne. Či už kvôli riziku poškodenia cenných historických artefaktov alebo kvôli hrozbám, ktoré majú číhať vo vnútri hrobky. Budeme si teda na jej otvorenie musieť ešte nejaký ten piatok počkať.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre